Hronovce - História

Obec Hronovce vznikla v r. 1968 zlúčením obcí Čajakovo, Domaša a Vozokany nad Hronom

Čajakovo bolo osídlené v neolite. Na území obce je archeologicky doložené neolitické sídlisko volútovej kultúry, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej a hallštattské sídlisko.
Obec je doložená z r. 1256 ako Sereful, neskôr Serephel (1264), Seraphino (1268), Leker (1293), Seraphyn (1320), Leker (1327), Monasterium Seraphini de Leker (1340), Čajakovo (1948), maď. Lekér.
V r. 1256 sa spomína tunajšie benediktínske opátstvo, obec prestavali v r. 1293. Patrila spolu s obcou Čata a Pohronský Ruskov tamojšiemu opátstvu. V r. 1508 bol v kláštore už iba opát, v r. 1536 patrila obec panstvu Levice, neskôr jezuitom v Trnave, v r. 1776 študijnému fondu, od r. 1810 panstvu Želiezovce. V r. 1601 mala mlyn a 20 domov, v r 1720 mala 21 daňovníkov, , v r. 1828 mala 69 domov a 457 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom. Za I. ČSR bolo Čajakovo poľnohospodárska obec. Intenzívne bolo hnutie maloroľníkov a poľnohospodárskych robotníkov. V r. 1938 - 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.

Domaša bola osídlená v neolite. Na území obce je archeologicky doložené neolitické sídlisko s moravsko-slovenskou maľovanou keramikou, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, laténske kostrové a žiarové pohrebisko, rímsko-barbarské sídlisko, slovanské sídlisko zo 7.-8. storočia.
Obec je doložená z r. 1239 ako Damas, maď. Garamdanásd. Obec sa spomína v r. 1239, fara v r. 1332 - 37. V r. 1285 patrila ostrihomskej kapitule, v 16. storočí časť obce zemianskym rodinám, od 17. storočia časť titulárnemu opátovi z Čajakova. V r. 1601 mala 25 domov, v r. 1720 mala 18 daňovníkov, v r. 1828 mala 72 domov a 490 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V r. 1938 - 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.

Vozokany nad Hronom boli osídlené v neolite. Na území obce je archeologicky doložené neolitické sídlisko volútovskej a želiezovskej kultúry, eneolitické sídlisko čačianskej kultúry s kanelovanou keramikou.
Obec je doložená z r. 1240 ako Vezekyn, neskôr Wezeken (1269), Vezeken (1328), Vozokany (1773), maď. Garamvezekény. V r. 1269 obec patrila do Hontianskej župy, od r. 1300 do Tekovskej. Časť obce vlastnili benediktíni z Bíne, časť patrila zemanom., v r. 1351 zemanom z Vozokán, v r. 1388 zemanom zo Želiezoviec, neskôr Erdődyovcom, Zekelovcom a panstvu Želiezovce. V r. 1536 mala 8 port a spomína sa kolár, v r. 1601 mala 30 domov, v r. 1715 12 daňovníkov, v r. 1828 mala 107 domov a 729 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V r. 1938 - 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Po oslobodení časť obyvateľov presídlili do Maďarska.

Sakachy – obec sa spomína v r. 1297, patrila ostrihomskému kráľovskému krajčírovi, ktorý ju poručil ostrihomskému arcibiskupstvu.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť