Hronsek - História

Obec založili asi na rozhraní 13.-14. storočia na území vyčlenenom zo Zvolenského kráľovského panstva. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1500, pod názvom Zyklafalu. Postupne sa názov obce menil Czwiklafalwa, Czwiklina (1506), Galowyczfalwa (1514), Galowycz (1515), Czwyklina (1522), Czwyklina alias Galfalwa (1558), Garanzegh (1565), Cwklina (1572), Garamsseg (1786), Hronec (1808), Hronsek-Skalka (1920), Garansek (1927) až do dnešného Hronsek /1946) – maďarsky Garamszeg.

Obec patrila viacerým zemianskym rodinám ( Prokop, Soos, od 19. storočia aj Géczy). V 18. storočí sa stala artikulárnym miestom.

Artikuly:

Na sneme v Šoproni boli vydané zákonné články - artikuly, podľa ktorých namiesto odobratých evanjelických chrámov mohli mať naši predkovia v každej stolici len dva chrámy, tzv. artikulárne. Artikulárne kostoly tvoria na Slovenskú samostatnú významnú skupinu. Líšia sa od katolických i pravoslávnych drevených kostolov. Pôvodný vzhľad si na Slovensku zachovalo iba päť artikulárnych kostolov, ktoré sú svedkami čias reformácie. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obci, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli jedine z dreva. Tieto kostoli nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. Náboženská sloboda začala vychádzať až v čase panovania uhorského cisára Jozefa II. Ten vydal 25.októbra roku 1781 rozhodnutie o náboženskej znášanlivosti pod názvom Tolerančný patent (tolerančné kostoly), ktorý obsahoval 6 bodov. Podľa neho si mohlo 100 evanjelických rodín postaviť kostol, faru i školu. Prenasledovanie evanjelikov bolo vďaka tomu zastavené.

V roku 1828 mala 67 domov a 508 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Obyvateľia tiež pracovali v okolitých priemyselných závodoch.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť