Hýľov - História

Prvá zmienka o obci je z roku 1318 Hyleupothoka. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: 1319 Hyluupotaca, 1332 Hylow, 1401 Hillyo, 1427 Hylow, 1491 Hyllyo, 1630 Hilyo, 1650 do Hilowa, 1773 Hillow. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Hilyó.

Obec patrila pod Abovsko-turniansku župu, okres Košice, Košický kraj. Po roku 1960 sa obec začlenila pod okres Košice – vidiek, Východoslovenský kraj.

Obec sa spomína 1318. Patrila panstvu Čurkovcov, ktorí začali v chotári kutať od 1332. Koncom 14. storočia tu začali ťažiť striebro, preto v r. 1401 kráľ za náhradu obec majiteľom odobral. V r. 1427 patrila Šebastiánovi z Geče, neskoršie Klementovi Detrehovi, od 1491 mestu Košice. V r. 1715 mala 10 domácností, 1773, keď patrila Meškovcom mala 51 rodín – 41 gazdov a 10 želiarov. V r. 1828 mala 79 domov a 659 obyvateľov. V 18. storočí ťažili v obci železnú rudu a vozili ju do Zlatej Idky, varili tiež pivo. V 1. polovici 19. storočia bol v prevádzke železný hámor.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) pracovali obyvatelia v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a na píle. Časť obyvateľov sa vysťahovala. Obec bola v r. 1938-45 pripojená k Maďarsku. V čase SNP pôsobila na okolí partizánska skupina Petofi. JRD založili v r. 1960. Časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v Košiciach.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť