Ipeľský Sokolec - História

Na území dnešnej obce Ipeľský Sokolec je archeologicky doložené hradisko čakansko-velatickej kultúry z mladšej doby bronzovej, laténske sídlisko a kostrové pohrebisko, slovanské pohrebisko z doby veľkomoravskej.
Obec je doložená z r. 1386 ako Sakalos, neskôr Zakalos (1437), Szakalos (1773), Sakáloš (1920), Ipeľský Sokolec (1948), maď. Ipolyszakállos. Obec vznikla ako osada kráľovských sokoliarov. V r. 1387 daroval obec kráľ Žigmund Ladislavovi zo Šároviec, v r. 1437 zálohoval Žigmudnovi Čechovi. V 16. storočí patrila panstvu Levice, v 18. storočí Esterházyovcom, neskoršie Hussárovcom. V r. 1544 mala 48 domácností, v r. 1715 mala mlyn, 21 obývaných a 14 opustených domácností, v r. 1828 mala 115 domov a 695 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Od 18. storočia bol v obci veľkostatok s chovom plemenných oviec, dobytka a koní. V r. 1938 - 1944 bola obec pripojená k Maďarsku. V r. 1944 boli  pri obci tuhé oslobodzovacie boje.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť