Jakubany - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Kostol grécko-katolícky historizujúca secesná stavba z roku 1911 podľa projektu J. Bobulu mladšieho

Kúria klasicistická z polovice 19. storočia

Tradície

Hromadná cestná zástavba. Z 19. storočia sa zachovali zrubové podmurované domy v otvorených dvoroch so sedlovou šindľovou strechou. Škárovanie bolo vymazané na bielo. Zrubové hospodárske stavby boli za obytnou časťou samostatné. Na lúkach a pasienkoch boli zrubové senníky a maštaľky.

Chov dobytka bol v letných mesiacoch sústredený do sezónnych maštalí na odľahlých lúkach, v čase senných prác žilo tu takmer všetko práceschopné obyvateľstvo. Variant ľudového odevu sa nosil vo viacerých obciach Popradského a Prešovského okresu. Má veľa spoločných prvkov, odlišnými detailmi, vytvára podvarianty.

 Mužský odev predstavovala košeľa z domáceho plátna s rukávmi všitými do manžiet z červenej činovate, so stojatým golierikom, vyšitým červenou bavlnkou; súkenné biele a sivé nohavice (chološne) boli okolo rázporkov a vo švíkoch lemované tmavým súknom; kožúšok z bielej barančiny je bez ozdôb alebo s červenou koženou aplikáciou; vestu z tmavomodrého súkna zdobia gombíky, retiazková výšivka alebo šité vlnené strapce. Zápästky boli pletené z farebnej vlny. K zimnému odevu patril trojštvrťový biely alebo sivý súkenný kabát kimonového strihu; dlhý súkenný kabát kimonového strihu so strapcami na rukávoch a vzadu na preloženom golieri. Obúvali si krpce, súkenné krpce, čižmy s mäkkou sárou a baganče. Na hlave nosili čierny klobúk s užšou, nahor zdvihnutou strieškou.

 Ženský odev mal spodník, ktorého predná aj zadná časť bola z jednej poly. Oplecko malo predný i zadný diel, nariasené rukávy boli všité do úzkeho golierika z červenej činovate; podobne manžety na dlhých rukávoch. Okolo manžiet bol volán zo strojovej výšivky (Šambron) alebo z háčkovanej čipky (Kamienka, Sulín). Sukňa bola z domácej činovate s vertikálnymi červenými pásmi alebo z modrotlače s drobnými kvietkami žltej farby, prípadne z bieleho domáceho plátna, novšie z kašmíru alebo kartúnu. Zástera bola z domáceho bieleho plátna (Kamienka) alebo z jednofarebnej, prípadne vzorkovanej farbiarčiny, niekedy bola zdobená veľmi úzkou bielou výšivkou. Kožúšok bol z bielej barančiny; živôtik z modrého, zeleného, červeného súkna (Kamienka), z kašmíru, brokátov, atlasov. Okolo hrdla sa nosila kašmírová šatka so strapcami (Šambroch), na hrdle korálky.

Zimný odev: trojštvrťový kožuch z bielej barančiny s červenými koženými aplikáciami (serdak); podšitá vizitka z farbiarskeho plátna, vlnené čierne šatky so strapcami. Obúvali si krpce, súkenné kapce, čižmy s mäkkou sárou.

Dievky sa česali na jeden spustený vrkoč, vydaté ženy na dvojpramenný účes bez podložky; na hlave nosili čepiec z rozličných kupovaných látok so zubom v strede čela zdobený našívanými stužkami; cez čelo mali previazanú čiernu zamatku. Výšivka je veľmi skromná. Oplecko a mužskú košeľu zdobila červená prietka (činovať). Tradičné tance: do kola, hajduk, horu, skákaná. Pôsobil tu detský folklórny súbor.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť