|
|
Jánovce - História
Obec so starým osídlením patrila do Stolice X spišských kopijníkov. Písomne je doložená až v roku 1312 ako Villa Johannis, neskôr ako Janus (1322), Janofaluwa (1448), Janowcze (1773), Janowík (1786); maďarsky Jánóc, Szepesjánosfalu; nemecky Hannesdor. Hansdorf. V roku 1322 prepošt Henrich daroval tunajší desiatok kláštoru na Skale útočišťa. Neskôr patrila Spišskej kapitule. V roku 1787 mala 17 domov a 120 obyvateľov, v roku 1828 mala 23 domov a 178 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Koncom 19. storočia tu značné vysťahovalectvo. Za 1. ČSR to bola poľnohospodárska obec. Väčšina obyvateľstva neskôr pracovala v priemyselných podnikoch v Poprade a Kežmarku.
K Jánovciam boli pričlenené niektoré obce:
Machalovce – osídlenie obce sa datuje do neolitu – sídlisko s kanelovanou keramikou, pilinskou kultúrou z mladšej doby bronzovej, z doby laténskej a púchovskej kultúry. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Mohol (1029), Mochol (1260), Mychelech (1282), Machal (1298), Marsilii (villa 1312), Mahelstorff (1412), Marsilii alebo Chadeysdorff (1507), Machalowce(1808); maďarsky Mahálfalu; nemecky Machelsdorf. Obec patrila do Stolice X spišských kopijníkov. Prvá zmienka je z roku 1209. Z kopijníckych rodín boli najznámejšie Benscikovci, Hadbavných, Švábych, Machalovských. V roku 1787 bolo v obci 46 domov a 235 obyvateľov, v roku 1828 mala 40 domov a 299 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V roku 1963 bola obec pripojená k Jánovciam.
Čenčice – Obec patrila do Stolice X spišských kopijníkov. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Chunta (1274), Chanta (1318), Czenticz (1500), Cženčice (1808); maďarsky Csontfalu. Obec v roku 1787 mala 21 domov a 117 obyvateľov, v roku 1828 mala 14 domov a 102 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Obec bola počas I. svetovej vojny pripojená k Malachovciam.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
|