Kalná nad Hronom - História

Obec Kalná nad Hronom je doložená z r. 1209 ako Kalon, neskôr Kalnay (1283), Kalna (1286), Kalnany (1298), Nagkalna (1480), Welká Kalnicza(1773), Veľká Kálnica (1920), Kálna (1927), Kálna nad Hronom (1960), maď. Nagykálna.

Obec bola osídlená v eneolite. Na území dnešnej obce je archeologicky doložené eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko severopanónskej kultúry zo staršej doby bronzovej, hallštattské, laténske a rímsko-barbarské sídlisko. Obec patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, časť obce tunajším zemanom, ktorí ju v 15. storočí získali celú. V r. 1613 si obec podrobili Turci.
V r. 1601 mala 2 kúrie, zemepanský mlyn a 65 domov, v r. 1720 mala mlyn a 18 daňovníkov, v r. 1828 mala 76 domov a 527 obyvateľov . Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, v 18. storočí chovom oviec, v 19. storočí tu Schoelerovci zriadili liehovar. Za I. ČSR si obec zachovala poľnohospodársky ráz. V r. 1920 tu štrajkovali poľnohospodárski robotníci. V r. 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. V r. 1946 nastal odsun maďarských občanov a príchod presídlencov.

Kálnica – obec vznikla v chotári obce Kálna. Spomína sa v r. 1360. Patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, časť zemanom z Kálnej, v r. 1565 opátska časť ostrihomskej kapitule a zemanom z Pialu. V r. 1601 mala kúriu a 18 domov, v r. 1720 7 daňovníkov, v r. 1828 mala 34 domov a 226 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Po r. 1918 mala podobný vývin ako Kálna, ku ktorej bola pripojená v r. 1960.

Barbata – obec sa spomína v r. 1269.
Pynar – obes sa spomína v r. 1309. Patrila zemanom z Tajnej.