Klenovec - História

Prvá zmienka o obci je z roku 1438 ako Clenocz, z roku 1773 je doložená obec ako Klenowecz; maďarsky Klenóc. Obec patrila hradnému panstvu Hajnáčka, od konca 16. storočia patrila Kubínyiovcom. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka na roztratených salašoch a uhliarstvom, v samotnej obci remeslami, najmä súkenníctvom. V doline pracovali do konca 19. storočia železné hámre. V roku 1828 mala obec 270 domov a 2116 obyvateľov. V 19. storočí sa ľudia na lazoch zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. Po roku 1918 ostal Klenovec rázovitou roľnícko-robotníckou obcou. Bola tu veľká nezamestnanosť. V roku 1932 bolo pri hladovom pochode pri zrážke s četníkmi zranených 6 občanov a neskôr 60 bolo odsúdených. 1. mája 1938 sa tu konala manifestácia na obranu republiky. Vychádzal aj povstalecký cyklostylovaný časopis Napred. 4. septembra 1944 sa konala manifestácia občanov. väčšina obyvateľov bojovala v SNP, alebo sa starala o zásobovanie asi 700 povstalcov. Po ústupe povstania do hôr došlo k perzekúcii zo strany fašistov, stratám na životoch a veľkým materiálnym škodám.

Obec bola vyznamenaná Radom SNP I. triedy, Radom Červenej hviezdy a inými. Po oslobodení vybudovali v obci výrobňu bielizne Zornica. Väčšina obyvateľov pracovala v závodoch na okolí, v lesoch a v JRD založenom roku 1957.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť