|
|
Kočovce - História
Na území dnešnej obce Kočovce bolo sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej s hromadným nálezom bronzov. Názov obce je doložený z roku 1321 ako Huchk, z roku 1396 ako Hochk, z roku 1405 ako Kyshask, z roku 1499 ako Hoczov, z roku 1501 ako Hoczko, z roku 1502 ako Hoczovcz, z roku 1522 ako Koczowcz, z roku 1598 ako Koczocz, z roku 1773 ako Koczowcze, maďarsky Kocsóc. Obec bola do 19. storočia rozdelená na Veľké Kočovce a Malé Kočovce.
Veľké Kočovce sa spomínajú od roku 1321. Obec patrila panstvu Beckov. V roku 1598 mala 24 domov, v roku 1720 mala 5 daňovníkov, v roku 1784 mala 27 domov, 40 rodín a 191 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 292 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom.
Malé Kočovce sú doložené z roku 1321. Obec patrila zemianskym rodinám Kočovských, Bobrovníckych, Rakolubských. V roku 1598 mala 9 domov, v roku 1784 mala 19 domov, 36 rodín a 156 obyvateľov, v roku 1828 mala 17 domov 166 obyvateľov.
Obec Veľké a Malé Kočovce sa v polovici 19. storočia zlúčili. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka.
Beckovská Vieska sa spomína od roku 1396. Obec patrila zemanom, neskôr panstvu Beckov. V roku 1598 mala 24 domov, v roku 1720 mala vinice a 36 daňovníkov, v roku 1784 mala 25 domov, 35 rodín a 180 obyvateľov, v roku 1828 mala 30 domov a 272 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a pálením liehu. Po toku 1918 zostali pri tradičných zamestnaniach. V roku 1960 bola obec pričlenená k obci Kočovce.
Rakoľuby sa spomínajú v roku 1262. Obec patrila zemanom Rakolubským a Kalnickým. V roku 1598 mala 8 domov, v roku 1784 mala 16 domov, 41 rodín a 194 obyvateľov, v roku 1828 mala 22 domov a 224 obyvateľov. V 19. storočí tu pracovala pálenica. Po roku 1918 bol vývin podobný ako v Beckovej Vieske. V roku 1960 obec splynula s obcou Kočovce.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 2. časť
|