Komjatice - História

Komjatice boli osídlené v paleolite. Z dávnej histórie pochádzajú archeologické nálezy, ako otvorená stanica mousterskej kultúry, neolitické sídlisko želiezovskej kultúry, eneolitické sídlisko ludanickej a bolerázskej kultúrnej skupiny, kostrové pohrebisko nitrianskej kultúry zo staršej doby bronzovej, hallštattské sídlisko sereďskej kultúry, laténske birituálne pohrebisko, sídlisko rímsko-barbarské a slovanské z doby veľkomoravskej.

Obec so starým osídlením a farou je písomne doložená od roku 1256 ako Kamnati, neskôr Komnyati (1348), Komyati (1371), Komjátice (1808), maďarsky Komját. Obec patrila Komjáthyovcom z rodu Hunt-Poznanovcov a panstvu Jelenec, v 14. storočí Matúšovi Čákovi, kráľovskej korune, v rokoch 1386 – 1750 Forgáchovcom, neskôr Grassalkovichovcom, po roku 1858 mali majetky Motešickovci, Wodianerovci a iní. V 15. – 18. storočí tu stála pevnosť zbúraná v 18. storočí. Komjatice sa vyvíjali ako zemepanské mestečko s jarmočným právom. Konali sa tu známe trhy na kone. V 16. storočí boli poplatné Turkom. V roku 1783 mestečko poškodilo zemetrasenie. Komjatice mali v roku 1715 13 domácností, v roku 1787 mali 185 domov a 1596 obyvateľov, v roku 1828 mali 262 domov a 1835 obyvateľov. v 19. storočí tu pracoval liehovar, tehelňa a 2 mlyny. V roku 1910 založili úverné družstvo. V roku 1912 tunajší robotníci štrajkovali. Poľnohospodárske štrajky pokračovali aj za I. ČSR (1924 – 1929). V roku 1927 – 1929 bolo v obci značné vysťahovalectvo, v rokoch 1931 – 1932 bolo vyše 300 nezamestnaných. V rokoch 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Komjatice boli strediskom slovenského odporu. Počas 2. svetovej vojny boli zbombardované. Po oslobodení bola obnovená tehelňa. JRD založili v roku 1951.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť