Koniarovce - História

Obec Koniarovce bola osídlená v neolite. Na jej území je archeologicky doložené sídlisko eneolitické s kanelovanou keramikou, starobronzové sídlisko maďarovskej kultúry, sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a mladolaténske sídlisko. Obec je doložená z r. 1264 ako Luaz. Neskoršie doložené názvy sú: Lowazy (1532), Lovazy aliter Lowazowcze (1570), Lowasovcze (1773, Lovásziszovmorfalu (1907), Somorová-Lovasovce (1920), Lovasovce(1927), Koniarovce (1948), maď. Szomorfalu, Szomorlovászi, nem. Sommersdorf. Obec bola majetkom premonštrátov zo Žitného ostrova, ale už v 11. storočí bola sídlom kráľovských koniarov. Od r. 1295 patrila ostrihomskému arcibiskupstvu, v 15.-16. storočí panstvu Jelenec, v 17. storočí panstvu Preseľany. Od 15. storočia časť majetkov vlastnilo nitrianske biskupstvo a Apponyiovci, v 18. storočí Zayovci. Obec mala v r. 1715 vinice a 8 domácností, v r. 1787 26 domov a 186 obyvateľov, v r. 1828 37 domov a 275 obyvateľov. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom. Obec elektrifikovali pred r. 1914. Za I. ČSR boli Koniarovce poľnohospodárskou obcou. V r. 1924 tu štrajkovali poľnohospodárski robotníci na veľkostatku.

Somorová – obec je doložená z r. 1356. Patrila Zomorovcom, od 16. stor. nitrianskemu biskupstvu, neskôr zemianskym rodinám Tompa, Buzásy, Charada, Ghyllányi, Ordódy, časť obce patrila paulínom z Lefantoviec. V r. 1903 bola pripojená ku Koniarovciam.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť