Kremnica - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky:

Kremnica je mestská pamiatková rezervácia.

Mestský hrad, gotické budovy sú písomne doložené z 13. a 15. storočia – ide o národnú kultúrnu pamiatku.

Karner – rotunda sv. Ondreja v románskom slohu je doložená z polovice 13. storočia, spodnú časť tvorí románska kostnica, hornú časť gotická kaplnka.

Kostol sv. Kataríny je postavený v gotickom slohu, doložený je zo 14. storočia, prestavaný bol v 15. storočí, presbytérium je v neskorogotickom slohu, doložené je z roku 1488, v 16. – 18. storočí bol upravovaný v renesančnom a barokovom slohu, v roku 1886 bol regotizovaný; socha Madony v neskorogotickom slohu je doložená z obdobia okolo roku 1500, v roku 1880 bola prenesená zo zrúcaného farského kostola; kazateľnica je postavená v neskorogotickom slohu, doložená je zo začiatku 16. storočia, busta muža v renesančnom odeve je doložená zo začiatku 16. storočia, krstiteľnica je v renesančnom slohu, doložená je z roku 1561; náhrobky sú v neskororenesančnom slohu zo 17. storočia; epitafy sú v neskororenesančnom, barokovom a klasicistickom slohu; bohoslužobné nádoby sú v barokovom slohu, oltáre sú v neogotickom slohu z konca 19. storočia.

Hradné opevnenie je v gotickom slohu zo 14. storočia s čiastočne zachovaným dvojitým hradobným múrom a troma baštami (severná trojpodlažná, západná hodinová a Banská bašta – pôvodne presbytérium nedostavaného kostola).

Špitálsky kostol sv. Alžbety je z konca 14. storočia, postavený je v gotickom slohu.

Stará radnica, resp. už len jej zvyšky, sú v gotickom slohu, sú medzi hradobnými múrmi z 1. polovice 15. storočia, zrútená bola v roku 1887, zachované je prízemie.

Mestské opevnenie okolo jadra mesta z 15. storočia je v gotickom slohu, dolná brána bola prestavaná ako barbakan v roku 1539, hradby boli zvýšené v 17. storočí, zachovaná dolná brána na priečelí so sochami baníka a minciara má reliéfy banských a minciarskych nástrojov, sochy boli prenesené z hornej brány, Červená veža slúžila ako väznica, súčasťou je aj Čierna veža.

Meštianske domy na námestí, pôvodne v gotickom slohu, sú dvoj- a trojpodlažné, renesančne upravované a v 18. a 19. storočí prestavané (významnejšie: radnica, katolícka fara, mestské múzeum, mincovňa).

Socha Madony v neskorogotickom slohu je zo začiatku 16 storočia.

Kláštor františkánov s kostolom v barokovom slohu je z rokov 1653 – 1660, kláštor bol rozšírený v roku 1732 a kostol v roku 1758 o loretánsku kaplnku, nachádza sa tu obraz J. Lippaya; hlavný oltár je v neskorobarokovom slohu, interiér je v barokovom a rokokovom slohu z 2. polovice 18. storočia.

Kaplnka na Kalvárii je z roku 1734, postavená je v barokovom slohu

Kaplnka na Kláštornej ulici je z 18. storočia, postavená je v barokovom slohu.

Sochy od D. Stanettiho sú z 18. storočia (Immaculata z roku 1765, Florián z roku 1760, Trojičný stĺp z roku 1772, postavený je na mieste z roku 1722), dve sochy Jána Nepomuckého z dielne D. Stanettiho sú z 2. polovice 18. storočia.

Kostol evanjelický je z roku 1826, postavený je v klasicistickom slohu asi podľa projektu M. Pollacka.

Budova gymnázia je neorenesančnom slohu z roku 1874.

Ďalej sú v Kremnici Pamätné tabule J. Kollára, J. L. Bellu, P. Križku, G. K. Zechentera-Laskomerského, osem pamätných tabulí venovaných SNP, Pomníky SNP (štyri) a súsošie od F. Štefunku.

V 15. storočí vznikla v Kremnici cirkevná knižnica. Knižnica františkánov bola založená v roku 1739, v roku 1885 mala 4972 zväzkov, v rokoch 1912 – 1913 mala 3259 zväzkov, v 70. rokoch minulého storočia mala 8222 zväzkov, medzi ktorými sú rukopisné kódexy zo 14. a 15. storočia, prvotlače z Nemecka a Talianska a početná reformná a protireformná tlač.

V knižnici a archíve rímskokatolíckej fary sú stredoveké rukopisné kódexy zo 14. a 15. storočia, z ktorých sa zachovalo 26 kusov. Knižnica v 70. rokoch minulého storočia mala 1778 zväzkov, medzi nimi aj prvotlače z 15. storočia.

Knižnica a archív evanjelickej cirkvi augsburského vyznania má zbierku starých reformných tlačí.

Knižnica štátnej reálky, založená v roku 1856, mala v roku 1885 6674 zväzkov, v rokoch 1912 – 1913 7861 zväzkov a študovňa 3548 zväzkov.

Evanjelická cirkevná knižnica, založená koncom 18. storočia, mala v roku 1885 1177 zväzkov.

Knižnica vzdelávacieho spolku, založená v roku 1880, mala v rokoch 1912 – 1913 1997 zväzkov.

V roku 1866 tu bol meštiansky čitateľský spolok s knižnicou, ktorá mala v roku 1870 300 zväzkov.

Miestne pracovisko Mestského strediska prevzalo do správy bývalú františkánsku knižnicu so 6722 zväzkami, starú knižnicu štátnej mincovne asi s 3000 zväzkami a knižnicu bývalého gymnázia so 6722 zväzkami.

Mestské múzeum založil v roku 1890 mestský archivár Pavol Križko v jednej z bášt mestského opevnenia. Neskôr ho preniesli do radnice a až v roku 1956 ho umiestnili v zrenovovanom hellensteinovskom dome na námestí č. 7. Predstavuje históriu Kremnice, vývoj baníctva a najmä vývoj mincovníctva.

Archív Kremnice sa vyvíjal od vzniku mesta. V 70. rokoch minulého storočia bol umiestnený v zadnej časti radnice. Bohatstvom svojich fondov a materiálov od 12. do 20. storočia má veľký význam pre poznanie pomerov v Kremnici a v ostatných banských mestách.

Osobitný archív má aj štátna mincovňa.

Tradície:

Dodnes sú zachované banské dvojpodlažné domy z konca 17. a začiatku 18. storočia. Charakterizuje ich priechodná sieň s prístupom do obytnej časti i maštale, so schodmi do spacích komôr na podlaží; podkrovie používali ako skladový priestor.

Už koncom 17. storočia tu vznikol obchod s čipkami. Koncom 19. storočia bola založená čipkárska dielňa, starajúca sa nielen o výučbu, ale aj odbyt paličkovaných čipiek.

V 16. – 17. storočí vynikli výrobcovia organov, najmä M. Burian a M. Stirbitz.

Významné osobnosti:

Kremnica je rodiskom týchto významných osobností:

- Gejza Angyal (24. 12. 1888 – 24. 9. 1956) maliar; tu pôsobil aj zomrel,
- Jozef Dohnány (8. 10. 1873 – 27. 12. 1947), hudobník,
- Ján Bohumír Ertel (asi v roku 1695 – 11.11. 1757), skladateľ duchovných piesní,
- Ľudmila Lehotská-Krížková (10. 1. 1863 – 8. 5. 1946), hudobníčka; tu aj zomrela,
- Štefan Monetarius (15. – 16. storočie), hudobný teoretik,
- Ján Stirbitz (? – 1662), skladateľ.

Kremnica je pôsobiskom týchto významných osobností:

- Vojtech Angyal (1847 – 1928), maliar; tu aj zomrel,
- Ján Levoslav Bella (1843 – 1936), hudobný skladateľ, pôsobil tu v rokoch 1869 – 1881,
- Ján Blasius ml. (1708 – 1774), náboženský spisovateľ, pôsobil tu v rokoch 1737 – 1749,
- Ondrej Bošányi (1766 – 1831), matematik a astronóm,
- Jozef Cíger-Hronský (1896 – 1960), spisovateľ,
- Augustín Doležal (1737 – 1802), básnik a filológ,
- Sebastián Donner (1707 – 1763, sochár a modelár, pôsobil tu v rokoch 1751 – 1763,
- František Janeček (1837 – 1919), hudobný skladateľ, pôsobil tu v rokoch 1866 – 1919,
- Karol Gerl (1857 – 1907), medailér – portrétista; tu aj zomrel,
- Ján Kollár (1793 – 1852, básnik, ideológ všeslovanskej myšlienky; tu študoval, pôsobil tu v rokoch 1806 – 1809,
- Ďurko Langsfeld (1826 – 1849), dobrovoľník z roku 1848; tu bol popravený,
- Michal Matunák (1866 – 1932), historik,
- Ján Fischer Piscatoris (1672 – 1720), historik a filológ; tu aj pochovaný,
- Viliam Paulíny-Tóth (1826 – 1877), publicista, politik,
- Július Plošic (1819 – 1899), národný pracovník; tu zomrel,
- Michal Považan (1913 – 1950), literárny kritik a teoretik,
- Andrej Radlinský (1817 – 1879), národný pracovník,
- Ján Setius (1688 – 1748), cirkevný historik, pôsobil tu v rokoch 1719 – 1948,
- Dionýz Stanetti (? – 1767), sochár,
- Peter Tomkuljak (1838 – 1894), publicista a zberateľ ľudových piesní, pôsobil tu v rokoch 1863 – 1869,
- Gustáv Zechenter-Laskomerský (1824 – 1908), spisovateľ, pôsobil tu v rokoch 1868 – 1909; tu aj pochovaný.