|
|
Kremnica - Príroda
Mesto Kremnica leží v Kremnických vrchoch na sútoku potoka Bystrica a jeho pravostranných prítokov. Západnú hladko modelovanú časť na plošinách pohoria tvoria rozličné odolné andezitové lávy a tufy, východnú vyššiu časť so starými zarovnanými a eróziou rozrušenými chrbtami tvoria andezity a ich pyroklastiká. Svahy sú rozbrázdené dolinami potokov a časté sú bralné formy.
V Kremnici sú hydrouhličitanové, vápenato-horečnaté pramene teplé 47 °C s výdatnosťou 25 l/s. Ťažba nerastného bohatstva má tradíciu v dolovaní zlatonosných kremnických žíl, ktoré sú v starých pyroxenických andezitoch, miestami vystupujú aj antimónové rudy. Prevládajú hnedé lesné, miestami rankerové pôdy.
Podnebie je vo vyšších polohách chladné, západná časť chotára je mierne teplá. Priemerné ročné teploty sú 4,1°C, januárová –5,4 °C, júlová 13,8 °C. Ročný úhrn zrážok je 864 mm. Severovýchodná časť je zalesnená (smrek, dub, buk), v strednej odlesnenej časti sú horské lúky a pasienky.
V Kremnických vrchoch sa vyskytuje rys, jariabok a vzácne chránené vtáctvo: orol krikľavý, orol kráľovský, orol tmavý, hadiar krátkoprstý, sokol sťahovavý, prepelica, výr a volavka. V Zechenterovej záhrade sú staré stromy (dub letný a tis obyčajný) s obvodom až 505 cm, vysoké 22 m.
Od roku 1953 sú v Kremnici dve štátne prírodné rezervácie, a to na ploche 2,1 ha svahová Bujačia lúka na vulkanickom podklade s hojným výskytom prísne chráneného šafránu Heuffelovho (Crocus heuffelianus) a na ploche 4,5 h Kremnický Štós ako významný andezitový vrcholový útvar s členitými bralnými stenami a kamenným morom so zachovanou skalnou a lesnou vegetáciou.
Nadmorská výška Kremnice v jej strede je 550 m, v jej chotári je 480 – 1265 m.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť

|