Križovany nad Dudváhom - História

Obec je doložená z roku 1390 ako Sancta Crux, neskôr ako de Kercztvr aliter Swatokrysky nominatus (1472), Crysanocz (1510), Kerestúr (1920), Križovany nad Dudváhom (1948); po maďarsky Kéresztúr, Vágkeresztúr.

Osídlenie nastalo v paleolite - sídlisko z obdobia mousterieru, neolitickej želiezovskej a lengyelskej kultúry, eneolitickej maďarovskej kultúry s kanelovanou keramikou zo staršej doby bronzovej, sídliskové nálezy velatickej a lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, kalenderberskej a seredskej kultúry z doby hallštattskej, z doby laténskej, tri rímsko-barbarské sídliská a žiarové hroby z 1. polovice n. l.

Obec s osídlením z veľkomoravských čias sa spomína až v roku 1390 v zmienke o tunajšej fare. V roku 1439 daroval kráľ Albert obec Rozgonyiovcom, v roku 1553 patrila Andrejovi Báthorymu a panstvu Pajštún-Borinka, neskôr panstvu Šintava, od roku 1817 panstvu Čeklís. ktoré tu malo v 1. polovici 19. storočia sídlo správy jedného dištriktu. V roku 1828 mala obec 86 domov a 624 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ženy výšivkárstvom. Po roku 1918 sa zamestnávanie obyvateľov nezmenilo. V rokoch 1929 a 1932 tu bol štrajk poľnohospodárskych robotníkov. JRD bolo založené v roku 1952. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Trnave, Seredi, Galante a Bratislave.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť