|
|
Krnča - História
Na území obce Krnča je archeologicky doložené sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, seredskej skupiny, z doby hallštattskej, opevnené sídlisko z doby laténskej a púchovské sídlisko. Obec je doložená z r. 1183 ako Kernulch. Ďalšie doložené názvy sú: Kernuch (1246), Krneža (1773), Krnča (1808), maď. Krencs, Kerencs. Obec patrila Diviackym, v r. 1293 časť opátstvu v Klíži, časť sa ženbou dostala do rúk cudzích zemanov. V r. 1432-1435 sympatizovali tunajší zemania Ján Žoldoš, Štefan a Beňadik z Krnče s husitmi. Krnču ničili boje s prívržencami Žigmunda. Neskoršie patrila Gosztonyiovcom a Ordódyovcom. V r. 1553 mala 5 a pol porty, v r. 1715 15 domácností v r. 1778 7 zemianskych, 21 poddanských, 28 želiarskych domácností. V r. 1828 mala 73 domov a 507 obyvateľov.. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, furmančili a chovali ovce. Koncom 18. storočia sa spomínajú 3 čižmári, 2 súkenníci, 2 zámočníci, 2 mäsiari, kováč, krajčír a debnár. V 19. storočí tu pracoval liehovar. Gróf Matuschka založil v r. 1906 paličkáreň. V r. 1904 bol v obci požiar, ktorý spôsobil značné škody.
Za I. ČSR obyvatelia pracovali väčšinou na majetkoch Ehrenfelda, Kittnera a Knoglera. Mnohí sa vysťahovali. Po vyhlásení SNP sa časť obyvateľov pripojila k partizánom.
Kutňa – osadu založili zemania ktorí sa sem v 16. storočí uchýlili pred Turkami. V r. 1553 mala mlyn a 6 a pol porty.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
|