Legnava - História

Staré a inojazyčné názvy obce sú doložené z roku 1427 ako Langnow, z roku 1773 ako Legnava, Lagnó, Legnau, z roku 1786 ako Lagno, Legenau, Legnava, z roku 1808 ako Lehňava, Lagnó, Legno, Legenau, Legnava, z roku 1863 ako Lagnó, z roku 1907 ako Hosszúvágás, z roku 1920 ako Legnava, z roku 1927 ako Legnava, maď. Lagnó, Hosszúvágás, nem. Legenau , Langhaw.

Obec založili po r. 1366, keď kráľ Ľudovít I. dal šľachticovi Jakubovi zalesnené územie medzi dedinami Starina, Orlov, Andrejovka a riekou Poprad, aby tam vznikla dedina. Najstaršia správa o obci je z roku 1427. Vtedy mala zdanených 7 part a patrila panstvu Brezovica. V písomnostiach 15. a 16. st. sa vyskytuje ojedinele pod názvom Legnava, častejšie v maďarizovanom Langno, Lagno a pod nemeckým názvom Langhaw. Nemecký názov prezrádza, že sídlisko vybudoval i usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva. Listina z roku 1440 dokladá, že vtedy v obci žili valasi. V 15. a 16. st. patrila šľachticom z Brezovice. Šoltýstvo sa v obci udržalo do 16. st. V roku 1600 sídlisko pozostávalo zo 16 obývaných poddanských domov. Konc. 16. st. bola stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom zväčša rusínskeho pôvodu.

V 17. st. patrila Semseyovcom, v 18. st. Szirmayovcom. R. 1787 mala 41 a v r. 1828 59 domov.Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, chovom oviec, pracovali v lesoch. Po r. 1918 obyvatelia boli roľníci, chovali dobytok, tkali plátno.

V roku 1923 M. Beskyd náhle opustil biskupský úrad a prijal miesto správcu fary v malej obci Legnava v okrese Stará Ľubovňa. Funkciu zastával do roku 1928, keď požiadal o predčasné penzionovanie a uvoľnil miesto mladšiemu bratovi Eugenovi, u ktorého ostal bývať. Je možné, že bol celkove sklamaný riešením rusínskej otázky v ČSR a odložením autonómie Podkarpatskej Rusi, že nesúhlasil s aktivitami biskupa D. Nyáradyho, že sa chcel venovať výskumu alebo išlo len o úzko osobné dôvody. Počas pobytu v Legnave napísal M. Beskyd svoje hlavné diela a v tomto smere bol činný až do roku 1939. V roku 1945 sa na žiadosť svojho brata Alexandra Beskyda, bývalého viceguvernéra Podkarpatskej Rusi, presťahoval do Košíc, kde však po dvoch rokoch, po istých zdravotných komplikáciách, 10. decembra 1947 zomrel. Zostala však po ňom mnoho historických a literárnohistorických prác, ktoré mali ihneď ohlas u nás i v zahraničí a zohrali významnú úlohu pri aktivizácii rusínskej inteligencie a pri tvorbe ideovej koncepcie rusofilsky orientovaných politických strán v karpatskom regióne.

V roku 1933 sa pre založenie dobrovoľného hasičského zboru rozhodlo 20 občanov. Za predsedu zboru si zvolili Jozefa Kopčáka a za veliteľa Bartolomeja Bavoľára. V septembri 1939 prišlo do obce vojsko Slovenského štátu, ktoré obsadilo susednú Muszynu. Počas SNP obyvatelia podporovali partizánov. 15.10.1944 obec obsadilo nemecké vojsko a umiestnilo v nej zajatcov. Obec bola oslobodená 24. 1.1945. Počas bojov bola obec zasiahnutá delostreleckou pažbou. Revolučný národný výbor bol utvorený 2. 2.1945 - predseda Michal Štefančík, podpredseda Mikuláš Bača, tajomník Mikuláš Lisý. Vo voľbách r. 1946 zvíťazila KSS, z 274 hlasov získala 222, DS 49, Strana práce 3 hlasy. V r. 1947 optovali z obce do ZSSR 4 rodiny. JRD založené 28.8.1952 sa 1.10.1953 rozpadlo. Po oslobodení bola zavedená autobusová doprava /1953/, elektrická sieť /1958/, verejné osvetlenie /1959/, vodovod /1963/, miestny rozhlas /1963/ a postavené mosty, chodníky, prírodný amfiteáter, nové rodinné domy, pamätník osloboditeľom, budova Jednoty SD /1955/, regulovaný potok /1977/ a ďalšie stavby.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť a materiál zaslaný obcou