Lehôtka pod Brehmi - Kultúrne dedičstvo

Tradície:

Tradičná je ulicová zástavba.

Z prelomu 19. – 20. storočia sú murované domy so sedlovou škridľovou strechou, nad vchodom do pitvora je vikier, ktorým je sprístupnená povala. V otvorených dvoroch je hĺbková zástavba bytov.

Významné osobnosti:

Profesor Jozef Szabo

- nar. 14. 3. 1822 v Kalocsi, zomrel 11.4. 1894 v Budapešti. Bol významný geológ, vedomosti po vyštudovaní filozofie a práva si doplnil štúdiom na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Cestoval po celom svete s cieľom venovať sa mineralógii, petrografii, chémii, hydrológii a ložiskovej geológii. Pre Slovensko a naše územie je významná jeho práca Geologický opis okolia Banskej Štiavnice. Za prínos v oblasti výskumu mu bol udelený titul doktora univerzity v Edinburgu a v Bologni. Dlhé roky pôsobil ako rektor univerzity v Budapešti.

Obľúbené miesto jeho vychádzok do prírody bolo aj bralo v katastrálnom území obce Lehôtka pod Brehmi. Bralo nesie po ňom pomenovanie Szabova skala.

Leopold Pellegrini starší

- taliansky staviteľ železničnej trate Levice - Zvolen, ktorá bola v roku 1896 daná do prevádzky. Pri výstavbe odborné práce súvisiace so stavbou mostov, kamenárskych prác a dokončovacími prácami riadili talianski odborníci. Práve úsek prác od Bzenice po Svätý Kríž riadil Leopold Pellegrini starší. Po ukončení prác sa stal trvalým obyvateľom obce. Zo zisku z výstavby trate zakúpil si dom a rozsiahle pozemky v chotári Lehôtky pod Brehmi a v Hliníku nad Hronom. Na obrábanie pôdy okrem vlastných synov najímal aj obyvateľov obce. Zveľaďoval poľnohospodárstvo zavádzaním nových spôsobov obrábania. Prínosom pre obec bolo zaužívanie viacerých druhov odborných stavebných prác

Jozef Kollár a manželka Margita

- miestny učiteľ, správca štátnej ľudovej školy. V obci pôsobili od roku 1923 - až do 17. októbra 1945. Bol iniciátorom a usmerňovateľom kultúrno-spoločenského života v obci. Po príchode do obce v roku 1923 rozbehol iniciatívu na stavbu školy. V obecnom zastupiteľstve presadil vhodný pozemok pri cintoríne pod stavbu tzv. obecnej štepnice. Do užívania bola daná 14. 10. 1926. Okrem vykonávania svojho povolania otvoril vzdelávanie pre analfabetov z radov občanov. V roku 1924 založil miestny divadelný krúžok, ktorý každoročne odohral 4-7 divadelných predstavení. Obľúbeným autorom bol Ferko Urbánek. Divadlo sa hrávalo v priestoroch školy. Zisk z predstavení bol poukázaný na nákup kníh do miestnej knižnice. Zakladateľom knižnice je práve Jozef Kollár. Pre obec v roku 1936 zakúpil za l 073 korún zvon - umieráčik do miestneho kostola. Okrem kultúrnej činnosti venoval sa rozvoju včelárstva, ovocinárstva a výsadbe medonosných stromov, najmä líp a agátov. Ako člen zastupiteľstva presadzoval zavedenie elektriky do obce, čo sa aj podarilo bez podpory štátu v roku 1940. Náklady znášali obyvatelia obce.

Rudolf Musí

- učiteľ a správca školy prišiel do obce 7. septembra 1945. Jeho príchodom nastalo kvalitatívne zlepšenie úrovne vyučovania. Vedel povzbudiť žiakov k dosiahnutiu vyšších vedomostí, napr. dobrých žiakov odmeňoval knihou. Dosahoval dobré výsledky v pedagogike prostredníctvom vhodnej metodiky. Jeho trieda získala titul vzorná jednotriedna škola. Oživil kultúrno-výchovnú a osvetovú činnosť, ktorá cez vojnu upadla. Založil hudobný krúžok - 12 žiakov sa začalo učiť hrať na husliach, zapojil aj staršiu mládež. Pod jeho vedením divadelný krúžok hrával aj náročnejšie divadelné hry. Divadelný krúžok s hrou Jánošík od Márie Rázusovej - Martákovej reprezentoval obec na súťaži a získal za dobré umiestnenie putovný pohár. Zaslúžil sa aj o založenie materskej školy v obci. Svoju etapu života v obci ukončil začiatkom septembra 1955, keď po doplnení a ukončení štúdia na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici bol preložený na strednú školu do Zlatých Moraviec.

Čriepky zo života obce

Pastieri a pastiereň

Obec Lehôtka pod Brehmi mala svojich pastierov z iných okolitých obcí. Prvý písomný záznam o pastierovi je v matrike sobášených z roku 1674, teda rok po založení matrík, z čoho vyplýva, že obec mala pastierov dávno.

Podľa komasačnej mapy z roku 1860 bol dom pastierov na mieste kostola, k nemu patrila aj záhrada.

Nedá sa presne zistiť, kedy bola pastiereň zbúraná. Posledný záznam o nej je v matrike narodených z roku 1891, zatiaľ čo podľa tej istej matriky z roku 1907 bol už pastier v dome č. 21 na Lochu. Nie je vylúčené, že pastiereň bola v dome č. 23 naďalej, a bola zbúraná tesne pred vznikom kostola. Potom to boli pastieri z domácich obyvateľov. Posledným v obci bol pastier Šarkozy, ktorý skončil službu pred založením JRD v 50-tych rokoch.

Hodinári

Ako skoro každá obec na Slovensku, tak aj Lehôtka pod Brehmi mala posmešnú prezývku hodinári.

Rozpráva sa, že jeden z richtárov obce šiel kosiť lúku za dedinou. Chcel sa vrátiť načas, tak si so sebou vzal kukučkové hodiny. Na lúke ich zavesil na vŕbu, aby na ne lepšie videl a dobre počul kukučku kukať. Domov sa však vrátil bez nich, lebo na ne zabudol.

Novoročné číslo okresného časopisu Žiara socializmu k 1.1. 1965 želalo obciam okresu splnenie ich plánov. Našej obci zaželali, aby našla svoje hodiny.

Starosta obce si po novoročnom želaní predsavzal, že povestiam o hodinároch urobí rázny koniec. V roku 1966 sa prikročilo k stavebným úpravám na veži miestneho kostola. V auguste pracovníci OPP vo Výškové na Morave začali s akciou a osadenie hodín ukončili 19. 8. 1966. Odvtedy hodiny na veži ukazujú a odbíjajú čas a posmeškárom sa ukáže na vežu, nech sa pozrú, koľko je hodín, keď nemajú svoje.

Náš domov

Nad riekou Hron v záhradách pod lesom

tu v rodnej dedinke žijem a šťastný som.

Hora nám šumí, zurčí potok, spieva vták,

vľúdna pohoda vznáša srdcia nad oblak.

Na vŕšku biely kostol žiari Božie znamenia,

tu naša nádejná viera pije z prameňa.

Vytvárať lepší život učili nás rodičia,

ich krv a duch žije v nás, víchre ho nezničia.

Dedinka naša, ty útla, krásna vlasť

dôvernú lásku v hrudi ukrývame.

V tvojom náručí chceme šťastne žiť a rásť,

v tej radostnej nádeji deti vychovávame.

J.H. august 2001

Lehôtka pod Brehmi 1391 - 2001