Lehôtka pod Brehmi - Príroda

Obec Lehôtka pod Brehmi leží v strednej časti Žiarskej kotliny na ľavej strane rieky Hron prevažne na nízkom náplavovom kuželi potoka Teplá. Zväčša odlesnený chotár je na nive Hrona a v severozápadnej časti Štiavnických vrchov s dobre zachovaným zvyškom rovne z konca treťohôr. Na pravom svahu Teplej sú skalné steny na ryolitoch. V južnej a juhovýchodnej zalesnenej časti rastie jedľa a borovica. Nadmorská výška obce v jej strede je 249 m, v jej chotári je 234 - 545 m.

Postupným spoznávaním Lehôtky pod Brehmi, prírodných krás Hrona, hôr a okolia si musíme zamilovať a do spomienok navždy namaľovať tento prekrásny kraj. Netušiac prečo, v našej duši rastie pocit vzrušenia, odhaľujeme čosi tajomné, no blízke zároveň. Odkrývajúc pamäť ľudstva objavujeme históriu napísanú našimi predkami, lebo je pre nás studnicou poznania a žriedlom energie a chuti do života.

Obec Lehôtka pod Brehmi leží v Banskobystrickom kraji na strednom Pohroní v strednej časti Žiarskej kotliny, ktorá je na západe ohraničená pohorím Vtáčnik, na severe a východe Kremnickými vrchmi a Štiavnickými vrchmi na juhu. Toto územie je súčasťou západokarpatského vulkanického oblúka a patrí k stredoslovenským sopečným útvarom.

Z konca treťohôr sú v severozápadnej časti Štiavnických hôr dobre zachované zvyšky rovne. Výplň celého územia tvoria mocné súvrstvia tufitov, ílovcov a ryolitov. V chotári obce sa vyskytuje a dobýva vulkanické sklo - perlit.

V katastrálnom území obce sa nachádza Szabova skala - od roku 1907 chránený prírodný výtvor Štiavnických vrchov.

Popri obci rovnobežne s tokom rieky Hron sa vinie železničná trať Zvolen - Bratislava a hlavná cestná komunikácia Bratislava - Banská Bystrica.

Szabova skala - pýchou a dominantou obce je Szabova skala s rozlohou 6,38 ha a s nadmorskou výškou 343 m. Pomenovanie dostala po významnom geológovi Jozefovi Szabovi. Leží v katastrálnom území Lehôtky pod Brehmi. Na Slovensku je to najstarší chránený geologický objekt. Za chránený výtvor bolo bralo vyhlásené už v roku 1907.

Vyhlášku Ministerstva kultúry SSR č. 1559/1983 zo dňa 31. 3. 1983 bola oblasť vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu s príslušnou ochranou. Bola zakázaná ťažba minerálov, dreva, horolezecké výstupy, zber rastlín a živočíchov, ako aj táborenie a kladenie ohňa na celej označenej ploche.

Je to morfologicky výrazne ryolitové bralo, vysoké 50 m, vypreparované od okolitých ryolitových pyroklastík, nachádza sa tu aj vzácna flóra: kručinka chlpatá, rozchodník prudký, nátržník piesočný, luskáč lekársky. V roku 1912 bol na ňom zhotovený nápis Szabo szikla. Písmená boli odliate u firmy Kachelmann vo Vyhniach a pracne umiestnené na čelnej strane brala nad potokom Teplá.

Na úpätí brala boli v roku 1968 od Slovenskej geologickej spoločnosti - Geologického ústavu Dionýza Štúra umiestnené pamätné tabule na počesť vedeckých pracovníkov geológie Jozefa Szaba a Jána Pettku (1812-1890), ktorý bol profesorom geológie na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, a ako prvý položil základy k moderným poznatkom o geologickej stavbe Štiavnického pohoria.

Szabova skala je obľúbeným miestom vychádzok občanov, trasa chodníka vedie až k vrcholu brala. Odtiaľ je prekrásny výhľad na okolie strednej časti Žiarskej kotliny. Na vrchole brala je umiestnený drevený kríž ako pamiatka na toto významné miesto, ako aj obetí, ktoré zahynuli pádom zo skaly.

Kapitulské bralá - chránený prírodný výtvor je situovaný na pravej strane údolia potoka Teplá (v smere toku) v Sklenoteplickej doline. Má vysokú prírodo­ vedeckú a krajinársku hodnotu s možnosťou na vedecko-výskumné využívanie, študijné a kultúrno-výchovné ciele.

Samotný prírodný výtvor je produktom kyslého neogénneho vulkanizmu. Chránený prírodný výtvor Kapitulské bralá tvorí ryolitový prúd, rázu lineárnej erupcie. Je vytvorený ryolitmi a dacitmi III. vulkanickej fázy. Celý prúd je produktom kyslého neogénneho ryolitového vulkanizmu, ktorý sa zachoval vďaka prekrytiu mladšími tufmi. Tieto sa vyskytujú v niektorých častiach menej sklonených svahov.

Vegetáciu tvoria prevažne dubové lesy, ktoré sú ale v dostupných okrajoch už sekundárneho charakteru. Zo stromových drevín sa tu nachádza hrab, menej javor poľný, borovica, mukyňa.

Na nezalesnených strmších južných svahoch dominuje pozoruhodná xerotermná vegetácia reprezentujúca teplomilné spoločenstvo skál s kyslým substrátom. V štrbinách skalných stien sa uplatňuje kručinka chlpatá, rozchodník prudký, rozchodník najväčší, sezal sivý, nátržník piesočný, luskáč lekársky a miestami i vzácna woodsia skalná. Na skalnatých plošinách rastie cesnak horský. Na miestach s hrubšou vrstvou jemnej zeme rastie kostrava dalmátska. Z krovín je pozoruhodný výskyt višne mahalebky.

Kapitulské bralá sú svojou veľkosťou a tvarom vzácnym geologickým fenoménom poukazujúcim na nedokonalú tekutosť ryolitových láv. Ryolitové lávy sa preto na rozdiel od čadičových láv nerozlievajú do lávových príkrovov a prúdov, ale vytvárajú vytlačené kopy, valy nad tektonickou poruchou, pri ktorej sa dostali na povrch. Ako výnimočný produkt neogénneho vulkanizmu v tejto oblasti si zaslúži mimoriadnu pozornosť.

Lom v katastrálnom území obce bol podrobený geologickému výskumu pred rokom 1963. Výskumom tu boli dokázané veľké ložiská perlitu. Perlit je vulkanické sklo, ktoré pri vyžíhaní expanduje a tak vzniká expandovaný perlil. Lom je doteraz v prevádzke. Perlit s obchodným názvom EXPERLIT, po spracovaní má široké možnosti využitia v stavebníctve, chemickom a hutníckom priemysle, v poľnohospodárstve a inde. Má vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti.

Zdroj: Helena Žňavová, Publikácia Lehôtka pod Bremi 1931 - 2001