Letanovce - História

Jaskynné sídlisko s nálezmi eneolitickými a hallštattskými. Sídlisko púchovskej kultúry. Stará slovenská obec, pôvodne majetok Spišského hradu. Doložená je z roku 1250 ako Lethon, z roku 1280 ako Letun, z roku 1299 ako Lapis Refugii, z roku 1307 ako Lapis Leton, Letong, z roku 1319 ako Locus Refugii seu Letenkew, Letonkew, z roku 1773 ako Letanowcze, z roku 1786 ako Letanowce, maďarsky Letánfalu, Létánfalva, nemecky Lettensdorf. V roku 1259 ju Belo IV. daroval spišskému prepoštovi aj s dávkami, v roku 1279 Ladislav IV. spišskej kapitule. Podľa tradície sa v chotári na Skale útočišťa zachránilo v roku 1241 obyvateľov z okolia pred Tatármi, preto v roku 1299 prepošt Jakub daroval obec kartuziánom. V rokoch 1305-1307 postavili na Skale útočišťa kláštor, známy vynikajúcim skriptóriom. V roku 1436 kláštor vyhorel, v roku 1543 ho Levočania zbórili a Letanovce pripadli spišskej kapitule. V roku 1787 mala obec 84 domov a 573 obyvateľov, v roku 1828 mala 97 domov a 698 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za I. ČSR pracovali v poľnohospodárstve, v lesoch a pri ČSD. Počas SNP sídlila v chate na Kláštorisku skupina partizánov pod vedením Kvitinského.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť