Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom
Lučenec

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v meste

Súčasnosť mesta

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Mapa

Fórum mesta

Firmy v meste

Správy z mesta

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11786

Počet fotografií:
9383

 

 

 

Lučenec - História


Obec je doložená z roku 1262 ako Losunc, neskôr ako Lusunch (1277), Lucženecz (1773), Lučenec (1786); maďarsky Losonc, latinsky Lossoncium. Pôvodne bola poddanskou obcou Divínskeho hradného panstva. V 14. storočí bola sídlom Lossonczyovcov, od polovice 15. storočia mestečkom V roku 1451 tu J. Jiskra porazil J. Hunyadyho.
Erb obce vznikol v 15. storočí, doložený je na pečatidle z roku 1643, ale predloha sa zachovala na listine z roku 1502. Je v ňom pelikán kŕmiaci svoje tri mláďatá.
Na rozvoj mesta nepriaznivo vplývali vojny s Turkami a stavovské povstania. Od začiatku 18. storočia zatláčali poľnohospodárstvo remeslá, z ktorých typické bolo garbiarstvo a obuvníctvo, udávali ráz jarmokom, kým na trhoch prevládal obchod s obilím. V roku 1828 malo mesto 216 domov a 3000 obyvateľov. Lučenec  9. 8. 1849 vypálili jednotky generála Grabbeho. V 19. storočí sa tu konali ročne aj dva jarmoky na vlnu. Pred rokom 1848 tu pracoval pivovar a gabiareň (založená v roku 1845, zničená v roku 1849). Spriemyselňovanie sa začalo v roku 1845 založením Schöllerovej tzv. pakfónky (zanikla v roku 1880) a v roku 1862 Wohlovho liehovaru (presťahovaný v roku 1870 do Mučína). V roku 1867 vznikol parný mlyn, dve smaltovne (1884 Sternlichova, v roku 1892 Rakottayho), v roku 1904 závod na výrobu poľnohospodárskych strojov, v roku 1907 výrobňa olovených rúr a brokov, v roku 1910 závod na výrobu alpakových a strieborných príborov a Rakottyayho tehelňa. Mesto založilo v roku 1890 továreň na umelé hnojivá a v roku 1907 výrobňu ľadu pri bitúnku. Najvýznamnejšie boli smaltovne (v roku 1911 mali spolu 1600 robotníkov). Remeselníkov združovalo od roku 1885 živnostenské spoločenstvo ( v roku 1913 malo 322 členov). Peňažníctvo bolo pred 1. svetovou vojnou zastúpené sporiteľňou založenou v roku 1873. Poľnohospodárstvo reprezentoval takmer výlučne szilassyovský veľkostatok. Hospodársky rozvoj podporila výstavba železníc.
Lučenec bol pred 1. svetovou vojnou dôležitým strediskom robotníckeho hnutia. Postupne vznikali odborové, vzdelávacie a podporné robotnícke organizácie, vychádzali robotnícke časopisy. V roku 1870 štrajkovali robotníci na stavbe železnice Lučenec - Zvolen, v rokoch 1901, 1902, 1905, 1917, 1918 robotníci miestnych fabrík. Revolučná vlna vyvolaná VOSR vyvrcholila v období Maďarskej republiky rád a Slovenskej republiky rád, v ktorých zohrali lučeneckí robotníci významnú úlohu.
Po vzniku ČSR sa dostal lučenský priemysel do ťažkej situácie. V 1. desaťročí zastavili prácu a zlikvidovali výrobu obe smaltovne, továreň na poľnohospodárske stroje i rad menších podnikov. Nezamestnanosť sa stala chronickým zjavom, vyvrcholila v rokoch svet. hosp. krízy. Lučenec sa stal jedným z významných centier revolučného hnutia vedeného KSČ. Sídlili tu vyššie orgány KSČ i odborov. Pod ich vedením bojovali miestni robotníci proti odbúravaniu výroby, za svoje hosp. a soc. práva, boli tu štrajky železničiarov, typografov, kovorobotníkov, pekárskych pomocníkov, stav. robotníkov, textil. robotníkov, hladové pochody... V roku 1938 bolo mesto pripojené k Maďarsku. 14. 1. 1945 bol Lučenec oslobodený jednotkami 2. ukr. frontu a rumunskej armády. Po oslobodení nastal rozvoj mesta. Postupne vznikali nové závody (napr. nábytkáreň, , konzerváreň, liehovar, vlnárske, vinárske a hydinárske závody...) školy, obytné budovy, kultúrne zariadenia.

K Lučencu boli pričlenené niektoré obce:

Fabiánka – obec vznikla asi v 14. storočí, staré pomenovanie obce bolo Fabyanfalwa (1469), spomína sa v roku 1562, spustla začiatkom 17. storočia. Obnovená bola už len ako osada Lučenca.

Tuhár – obec vznikla asi 14. storočí. Staré pomenovania obce boli: Tugar (1477), Lossoncz-Tugar (1773). Patrila Haličskému panstvu, od roku 1596 hradu Somoskö. Od konca 17. storočia bol Tuhár mestečkom s právom 4 jarmokov a pondelňajším týždenným trhom. V roku 1828 mal 118 domov a 801 obyvateľov. Živili sa prevažne remeslami. V 2. polovici 19. storočia splynul s Lučencom.

Malá Ves – osada vznikla v 18. storočí na mieste zaniknutej stredovekej obce.

Mikušovce – staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli Mixen (1335), Myksy (1362), Miklussowce (1786); maďarsky Miksi. Od 14. storočia patrila obec Haličskému panstvu, v roku 1828 mala 41 domov a 396 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Od roku 1909 tu pracoval Erdélyiho parný mlyn. V roku 1966 bola obec pripojená k Lučencu.

Opatová – obec vznikla asi v 13. storočí. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli Apadfalawa, Apattfalwa (1573), Loss Opatowa (1786); maďarsky Losonciapátfalva. Patrila Haličskému panstvu. V chotári obce stála v 15. storočí jiskrovská pevnôstka. V roku 1828 mala obec 28 domov a 244 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom oviec. Za kapitalizmu tu bol hubayovský veľkostatok. Ráz obce sa sčasti zmenil v roku 1869 založením grimmovskej textilky (od 1874 F. Regenhart), ktorá do roku 1918 pracovala výlučne pre armádu. V roku 1960 bola obec pričlenená k Lučencu.

Slatinka – obec doložená v roku 1265 ako Zalathna, v roku 1279 sa premenovala na Zalatna. Začiatkom 17. storočia za vojen spustla. Od roku 1720 bola osadou (2 usadlosti) Opatovej patriacou Divínskemu panstvu. Od roku 1880 pracovala Cebriánova, potom Hubayho tehelňa.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť

 





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.