Ludanice - História

Obec Ludanice bola osídlená v neolite. Na jej území sú archeologicky doložené sídliská volútovej kultúry, kostrové pohrebisko ludanického typu s nálezmi keramiky bodrogkeresztúrskej kultúry , eneolitické sídliská s kanelovanou keramikou , sídliskové nálezy hallštattské a laténske, rímsko-barbarské žiarové hroby, poklady mincí z 11.-17. storočia. V inundácii rieky Nitry je zaniknutý stredoveký hrádok z 12.-14. storočia.
Obec je doložená z r. 1242 ako Ludan. Neskoršie doložené názvy sú: Ludano (1327), Dolne, Horne Ludanicze (1773), Nyitraludány (1892), Ludanice (1920), maď. Nyitraludány. Obec patrila kráľovi, Ludanickým, časť obce tunajšiemu benediktínskemu opátstvu Kozmu a Damiáma, po jeho zániku koncom 15. storočia nitrianskej kapitule. Ludanickí sa pridali k husitskému hnutiu a ich vplyvom sa z Ludaníc stalo akési stredisko slovenských husitov. Od r. 1841 boli zemepánmi Dvoranskí, v r. 1533 Országhovci, v r. 1556 Babindolskí. V 17.-18. storočí patrila obec Jezernickým a Erdődyovcom. V r. 1422 dostala obec trhové právo. V 17. storočí sa stala strediskom panstva Ludanice, ktoré sa začiatkom 18. storočia pripojilo k panstvu Topoľčany. Časť obce s protitureckým opevnením, patriaca zemanom, dostala v 16. storočí názov Horné Ludanice, časť kapitulská Dolné Ludanice. V r. 1608 obe obce vypálili Turci.
V r. 1815 mala obec vinice a 22 domácností, v r. 1787 Dolné Ludanice mali 31 domov a 206 obyvateľov, Horné Ludanice mali 34 domov a 239 obyvateľov. Obe obce sa zlúčili v polovici 19. storočia. Obyvatelia boli roľníci a vinohradníci. V 19. storočí mali tu veľkostatok Stummerovci.. Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. V decembri 1920 sa zúčastnili generálneho štrajku.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť