Lužianky - História

Obec Lužianky bola osídlená už v neolite. Na území obce je archeologicky doložené neolitické sídlisko s moravsko-slovenskou maľovanou keramikou, sídliská a pohrebiská s maľovanou keramikou lužianskej skupiny a lengyelskej kultúry, kostrové pohrebisko unětickej kultúry, sídlisko maďarovskej kultúry, laténske kostrové a žiarové hroby, hroby z doby sťahovania národov a slovanské pohrebiská z doby veľkomoravskej.

V roku 1897 sa obce Šarlužky a Kajsa zlúčili a vznikla spoločná obec Sarlókajsza, od roku 1920 ako Šarlušky-Kajsa, a od roku 1948 už ako Lužianky.

Šarlužky
Obec je písomne doložená od roku 1113 ako Sorlo, neskôr Kius Sarlo (1246), Sarluska (1773), maďarsky Sarluska.
Obec patrila nitrianskej kapitule, ktorá tu mala sídlo správy panstva, v 16. storočí časť obce vlastnilo ostrihomské arcibiskupstvo, rodiny Solymosiovcov, Lefantovských, v 17. storočí Užovičovci, v 18. storočí Bartakovičovci.
V roku 1715 mala obec 20 domácností, v roku 1720 mala 7 domácností, v roku 1787 mala 44 domov a 257 obyvateľov, v roku 1812 mala 302 obyvateľov, v roku 1828 mala 47 domov a 329 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V obci bola ovocinárska škôlka.
V roku 1897 sa obec zlúčila s Kajsou.

Kajsa
Obec je písomne doložená od roku 1598 ako Kaysza, neskôr Kajsza (1773), maďarsky Kajsza.
Obec patrila nitrianskemu hradu, neskôr zemianskym rodinám, v roku 1688 majetkový podiel ostrihomského arcibiskupstva prevzala nitrianska kapitula, v rokoch 1681 – 1814 časť obce vlastnili Majláthovci.
V roku 1752 sa spomína pivovar, v roku 1787 mala obec 27 domov a 144 obyvateľov, v roku 1828 mala 30 domov a 211 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.
V roku 1897 sa obec zlúčila so Šarlužkami.

Obec Lužianky si zachovala poľnohospodársky ráz i za I. ČSR. Po dobudovaní železničných tratí Nitra – Radošina a Zlaté Moravce – Lužianky sa Lužianky stali železničnou križovatkou. V roku 1921 tu bol štrajk poľnohospodárskych robotníkov na veľkostatku v Kajse. V roku 1940 bol v Kajse zriadený pracovný tábor pre židov. Po roku 1945 nastal v obci značný rozmach. Bola vybudovaná tehelňa, hydinárske závody, Šľachtiteľský a semenársky podnik, Výskumný ústav živočíšnej výroby.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť