Malé Kršteňany - História

Na území dnešnej obce Malé Kršteňany bolo osídlenie v neolite, bolo tu eneolitické sídlisko, kostrový hrob lengyelskej kultúry, popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, opevnené hradisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a hallštattskej, laténsko-dácke sídlisko. Obec sa spomína od roku 1271 ako utraque Keressnia, doložená je z roku 1392 ako Kerestenen, alia Kerestenen, z roku 1773 ako Male Krstenany, maďarsky Kiskeresnye, nemecky Klein-Kresten.

V roku 1310 patrila kráľovským majetkom v oslianskom okrese, v roku 1318, keď Matúš Čák odviedol tunajších poddaných, nitrianskemu biskupovi, v roku 1534 Ostrovičovcom, v roku 1536 Forgáchovcom, v roku 1601 Dóczyovcom, neskoršie Šimonovcom, nitrianskej kapitule, trnavskému semináru. V roku 1536 mala mlyn a 6 port, v roku 1601 mala 29 domov, v roku 1720 mala krčmu a 19 daňovníkov, v roku 1828 mala 46 domov a 305 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a košikárstvom. Od roku 1931 sa tu ťažil dolomitický vápenec.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť