Mojmírovce - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky:

KOSTOL rímskokatolícky, prestavaný bol v roku 1721, goticko-barokový
KAŠTIEĽ, postavený bol v roku 1721, prestavaný koncom 18. storočia, baroko-klasicistický
História jeho vzniku začala po ukončení tureckých vojen - v období, v ktorom sa vracali do dedín utečenci - pôvodní obyvatelia aj noví prisťahovalci.
V tomto období sa po prvýkrát objavuje v dedine vtedy zvanej URMÍN meno rodu HUŇADYOVCOV. Prví jeho členovia -zemania Ondrej a Ladislav Huňadyovci - prišli do Urmína v roku 1675. Postupne sa stali vlastníkmi najväčších nehnuteľností a tým aj najmajetnejšou rodinou v dedine.
V roku 1721 postavili Huňadyovci veľký kaštieľ v barokovom slohu (neskôr po požiari bol kaštieľ prestavaný v klasicistickom slohu). Súčasťou kaštieľa bola botanická záhrada zvaná "skleník", ktorá dnes už neexistuje. Park patril v nasledujúcich desaťročiach medzi najkrajšie parky Horného Uhorska - Slovenska, s množstvom exotických stromov, krovín a rastlín.
Pýchou Huňadyovcov bol veľký žrebčín, v ktorom chovali ušľachtilé plemená arabských, španielských a talianskych koní. Mnohé jazdecké kone z tejto stajne boli úspešné na pretekoch či poľovačkách a záprahové kone zase pri namáhavých diaľkových cestách. Úspechy v pestovaní koní boli podnetom pre usporiadanie verejných dostihov, ktoré sa uskutočnili na huňadyhovskom panstve v roku 1814. Vošli do histórie ako prvé dostihy vo vtedajšom Uhorsku. Po roku 1892 preložili organizovanie pretekov do Bratislavy a neskôr do Pešti, a tak sa prerušila sľubne sa rozvíjajúca tradícia.
V roku 1910 dal posledný mužský potomok rodu - Ladislav Huňady celé panstvo do prenájmu šurianskemu cukrovaru. Po prvej svetovej vojne však bol celý majetok skonfiškovaný a rozparcelovaný. Ženskí potomkovia huňadyovského rodu zostali v Urmíne až do konca druhej svetovej vojny. Kaštieľ opustili pred príchodom frontu v marci 1945. Potom kaštieľ slúžil na rôzne účely - napríklad nemeckému vojsku ako privilegované väzenie, po oslobodení tu boli prechodne zriadené kasárne našich vojakov a po odchode vojakov sa v kaštieli zriadili byty pre učiteľov, ordinácia pre lekárov a pohostinstvo. Od roku 1953, o vnútornej rekonštrukcii sa budova stala na určité obdobie základnou školou a od konca 60 - tých rokov už len chátrala.
V roku 1974 sa kaštieľ stal majetkom spotrebných družstiev na Slovensku a po rozsiahlej rekonštrukcii je sídlom vzdelávacieho inštitútu.
BUDOVA FARY , postavená bola v druhej polovici 18. storočia, baroko
KÚRIA, postavená bola v roku 1812, klasicizmus
SYNAGÓGA, postavená bola v roku 1820, klasicizmus
SÚSOŠIE SV. KONŠTANTÍNA A METODA, autorom je František Gibala

Významné osobnosti:

Rodisko
6. marec 1694 - Anton Grasalkovič, gróf, reformátor, mecenáš umenia v 18.storočí