Myjava - História

Na území dnešného mesta Myjava bolo osídlenie v neolite, bolo tu sídlisko s kanelovanou keramikou, nález laténskeho zlatého nákrčníka. Prvá zmienka o riečke Myjave je z roku 1262, od roku 1392 sa spomína kopaničiarska obec. Názov obce je doložený z roku 1392 ako Puszta Miava, z roku 1349 ako Puszta Meankov, z roku 1436 ako Myawa, z roku 1773 ako Miava, z roku 1808 ako Myjawa, maďarsky Miava.

Obec patrila panstvu Čachtice a Branč, od roku 1695 Erdődyovcom, od roku 1855 tu mali majetok Breunerovci a iní. Od druhej polovice 18. storočia sa Myajva vyvíjala ako poddanské mestečko s jarmočným právom. V erbe mala rybu. Dosídlili ju českí husitskí a pobelohorskí emigranti i obyvatelia utekajúci pred tureckým nebezpečenstvom. Z poddanských povinností sa vykupovali. V roku 1570 dalo strážnické panstvo v chotárnom spore časť Myjavy vypáliť, v roku 1621 ju vypálili a vyplienili ukrajinskí kozáci. V roku 1663 vyvraždili alebo zajali Turci 700 ľudí. V roku 1704 a v roku 1706 Myjavu vypáli cisárske vojská, lebo obyvatelia sa pridali k Rákócziho povstaniu. V roku 1715 mala obec 69 poddanských a 61 želiarskych domácností, v roku 1720 mala 6 mlynov, v roku 1752 mala 248 a na kopaniciach 681 rodín, v roku 1787 mala 1123 domov a 8387 obyvateľov, v roku 1828 mala 1341 domov a 9883 obyvateľov.

Významnú zástoj mala Myjava v slovenskom pohybe v revolučných rokoch 1848-1849. V roku 1884 tu bolo prvé sídlo hlavného stanu slovenského povstania a Slovenskej národnej rady. V 18. a 19. storočí sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, remeslami (v roku 1786 tu bolo 80 majstrov pytlikárov), výrobou domáceho dreveného riadu a nástrojov. V roku 1873 si myjavskí pytlikári založili živnostenské spoločenstvo, ktoré malo 400 členov. Z Myjavy bolo veľa podomových obchodníkov. V chotári bolo približne 30 mlynov. Prosperitu mestečka podporovali aj peňažné ústavy. Po roku 1918 obyvatelia zostali pri tradičných zamestnaniach, časť odchádzala na sezónne poľnohospodárske práce. V rokoch 1924-1926 vybudovali železničnú trať Nové Mesto nad Váhom – Veselé nad Moravou. v roku 1937 tu začali budovať továreň na armatúry. V období predmníchovskej ČSR bola Myjava jedným zo stredísk revolučného hnutia maloroľníkov vedeného Komunistickou stranou Československa. v roku 1934 sa tu konala celoslovenská významná konferencia maloroľníkov. Revolučné hnutie nezamestnaných vyvrcholilo v roku 1932 hladovým podchodom. V období klérofašizmu bola Myjava strediskom odboja. Ilegálna organizácia KSS mala spojenie s odbojovými skupinami na Morave, organizovala tajné prechody z protektorátu. Od roku 1942 bola Myjava záchytným strediskom sovietskych utečencov z nemeckých koncentračných táborov. Ilegálna práca neustala ani napriek ostrej perzekúcii zo strany gestapa. Myjava patrila do tzv. ochrannej zóny. V roku 1943 sa začala formovať myjavská partizánska skupina, od roku 1944 bol založený Revolučný národný výbor. Od septembra roku 1944 pôsobili na okolí partizánske skupiny hlavne II. Stalinova brigáda, ktorú obyvatelia mesta a kopaníc všestranne podporovali. Myjavu oslobodila Sovietska armáda dňa 8. 4. 1945. Bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy. Po roku 1945 sa rozvinula výroba v Slovenskej armatúrke, boli vybudované viaceré podniky, služby, postavené nové sídliská, sociálne a kultúrne zariadenia. V roku 1947 vyšiel z armatúrky podnet k jednej z prvých foriem súťaženia k libčicko-myjavskému hnutiu. Do roku 1960 bola Myjava sídlom okresu. V 50. rokoch sa od Myjavy oddelilo viacero kopaníc, ktoré sa stali samostatnými obcami. Obyvatelia pracujú v miestnych podnikoch. Myjava má priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 2. časť