Nesvady - História

Územie dnešnej obce bolo osídlené v neolite. Archeologické nálezy potvrdili sídlisko želiezovskej kultúry s kanelovanou keramikou, maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, kostrové pohrebisko únětickej kultúry hurbanovskej skupiny zo staršej doby bronzovej, sídlisko hallstattské, laténske, rímsko-barbarské a slovanské z 8. storočia, sídlisko a pohrebisko z doby veľkomoravskej a z 10.-12. stor., staromaďarské hroby z 10. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1269, keď sa obec volala Nouum Naswod. Ďalšie doložené názvy sú: Nauzuad ( 1278), Naywad (1312), Nasvad (1927), Nesvadz (1948), maď. Naszvad. Obec patrila ostrihomskému arcibiskupstvu . V r. 1311 ju zničili prívrženci Matúša Čáka, v r. 1554 Turci. V 15. storočí platila holdovaciu daň husitskej posádke v Trnave. V r. 1572 sa spomína ako mestečko s jarmočným právom so 68 obývanými a 38 opustenými usadlosťami. V 18. stor. ju dosídlili. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybárstvom, tkaním a zhotovovaním nástrojov. Za I.ČSR obyvatelia pracovali na cirkevnom veľkostatku, zapojili sa do štrajkov poľnohospodárskeho robotníctva. V r. 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. V r. 1947 vysídlili časť obyvateľov maďarskej národnosti do Maďarska a obec osídlili repatrianti z Rumunska.
Aňala - obec sa spomína od r. 1239. Patrila hradom Posádka, Bana a Komárno, od r. 1312 ostrihomskému arcibiskupstvu. Počas tureckých nájazdov zanikla, obnovili ju v 19. storočí ako osadu.
Lék – obec sa spomína v r. 1317 a 1332. Neskoršie zanikla.