Nová Baňa - História

Prvá písomná zmienka o Novej Bani sa datuje do roku 1337, kedy sa nazývala Nove Montanie in possessione domini regis Seunych noviter invente ... hospites in Novis Montaniis. Od roku 1346 sa nazývala Konigisperg, od roku 1347 Noua Mons guondam Schebeniczebach, pro nunc Konignisperg, od roku 1382 Kunsperg, od roku 1391 Mons Regis vulgo Wybana, od roku 1424 Vybanya, od roku 1430 Kunisperg Wybanya vulgo hungaricali vocata, od roku 1773 Nowa Banya, od roku 1808 Nowá Baňa. Po maďarsky sa obec nazývala Újbánya, po nemecky Konigsberg, po latinsky Monte Regis, Regiomontum.

Obec, v ktorej sa baníctvo začalo rozvíjať už v 13. storočí, sa prvýkrát spomína v roku 1337, keď ju po objavení zlata osídlili mešťania z Kremnice a Pukanca, ktorí tu vybudovali mlyn na drvenie rudy. V roku 1345 dostala mestské výsady s právom trhu, míľovým právom, právom varenia piva, právom meča a stala sa slobodným kráľovským mestom.

V erbe mala obec Madonu s dieťaťom v lone, pred ktorými bol Ľudovít Veľký obetujúci korunu.

V roku 1354 richtár a rada mesta vydali prvú listinu, v roku 1359 sa spomína banské bratstvo Panny Márie a Svätého Benedikta. V roku 1434 mesto obsadili husiti a platilo holdovaciu daň husitskej posádke v Topoľčanoch. Posádka Jiskrových vojsk vybudovala v meste menšiu pevnôstku.

V roku 1534 mala Nová Baňa 32 port. Často viedla spory i ozbrojené boje s opátstvom v Hronskom Beňadiku a s majiteľmi hradného panstva Revište a Šášov, najmä s Dóczyovcami.

Začiatkom 16. storočia začína baníctvo upadať, najmä pre zaplavovanie baní spodnou vodou, až sa ťažba úplne zastavila.

V roku 1645 zomrelo vyše 1000 ľudí na mor. V roku 1664 prepadli mesto Turci, ktorí na námestí popravili 60 občanov a 500 odvliekli do zajatia. Vyľudnené mesto nanovo kolonizovali obyvatelia z okolia.

Začiatkom 18. storočia sa opäť začína s ťažbou. Dolovania sa zmocnil erár. V roku 1721 – 1724 tu Izák Potter postavil prvý Newcomerov stroj na čerpanie vody. Náklady na ťažbu boli však také vysoké, že ju postupne obmedzovali a v roku 1888 baníctvo zaniklo.

Okrem baníctva sa obyvatelia zaoberali výrobou mlynských kameňov, v roku 1630 bola v prevádzke skláreň, ktorá bola obnovená v roku 1906.

V roku 1715 malo mesto 225 mešťanov, z toho 59 remeselníkov a 7 baníkov, v roku 1720 50 remeselníkov a 23 baníkov. V 17. storočí sú doložené cechy ševcov, čižmárov, hrnčiarov, debnárov, klobučníkov a kamenárov; rozvíjalo sa i krajčírstvo, sitárstvo, murárstvo, zámočníctvo a iné.

V roku 1787 mala Nová Baňa 453 domov a 2958 obyvateľov, v roku 1828 368 domov a 2830 obyvateľov. Za kapitalizmu sa živili remeslami, pracovali v lesoch. V prevádzke bola skláreň a menšie drevené podniky. V roku 1860 došlo k vzbure robotníkov a tovarišov.
V roku 1924 sa Nová Baňa stala sídlom okresu.

Za I. ČSR obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve, remeslách a priemyselných podnikoch na okolí. V roku 1920 uskutočnil štát neúspešný pokus o otvorenie baní. Obyvatelia trpeli chronickou nezamestnanosťou – v januári roku 1932 bolo v okrese 2345 nezamestnaných, v januári roku 1933 2610 nezamestnaných a v marci roku 1937 1544 nezamestnaných.

V roku 1923 bola založená Miestna organizácia Komunistickej strany Československa (MO KSČ), sídlil tu i Okresný výbor KSČ (OV KSČ). V roku 1923 a 1932 štrajkovali stavební robotníci.

Aktívna práca straníckej organizácie pokračovala i v období klérofašizmu. V rokoch 1943 – 1944 sa začali vytvárať Červené gardy. Od júna 1944 sa organizovali partizánske skupiny. 29. augusta 1944 prevzal moc Revolučný národný výbor (RNV) a vyhlásil Československú republiku (ČSR). Vytvoril sa samostatný Novobanský partizánsky oddiel, ktorý sa včlenil do partizánskej brigády „Za slobodu Slovanov“. Najťažší boj s fašistami zviedol pri Horných Hámroch. Po obsadení mesta fašistickými vojskami 29. septembra 1944 odvliekli do koncentračných táborov 70 občanov, z ktorých mnohých popravili. Mesto bolo oslobodené 30. marca 1945. Bolo vyznamenané Radom Slovenského národného povstania (SNP) II. triedy.

Po oslobodení sa začala rozvíjať výroba čadiča, v rokoch 1966 – 1970 bol postavený nový závod, vybudovali sa rozličné menšie podniky. V roku 1949 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré v roku 1961 prevzali do Štátneho majetku. Postavilo sa nové sídlisko, vybudovala sa doprava, služby, sociálne a kultúrne zariadenia. Obyvatelia pracovali v miestnom priemysle a v priemysle na okolí, v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve.

Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu, okres Nová Baňa, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Žarnovica, kraj Banskobystrický.