|
|
Nová Ves nad Žitavou - História
Obec bola osídlená už v neolite. Na území dnešnej obce bolo archeologicky doložené kostrové pohrebisko lengyelskej kultúry, sídlisko hallštattské a slovanské sídlisko z doby veľkomoravskej, slovanské pohrebisko z 10. – 12. storočia. Obec je písomne doložená od roku 1355 ako Wyfolu, neskôr Nowejsa (1773), Žitavská Nová Ves (1920), Nová Ves nad Žitavou (1927), maďarsky Zsitvaújfalu.
Obec sa spomína od roku 1355, mýto od roku 1386. Patrila Forgáchovcom, panstvu Jelenec, od roku 1565 patrila panstvu Topoľčianky. Koncom 17. storočia patrila panstvu Zlaté Moravce, neskoršie časť Timonovcom, Berchtoldovcom, Nyáryovcom. V roku 1536 mala mlyn a 6 port, v roku 1601 mala 43 domov, v roku 1715 mala 11 daňovníkov, v roku 1828 mala 98 domov a 667 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, začiatkom 20. storočia asi štvrtina pracovala v iných odvetviach. Aj po vzniku ČSR zaberali veľkostatky väčšinu pôdy. Poľnohospodárski robotníci sa v roku 1920 zapojili do decembrového štrajku a pri demonštrácii vo Vrábľoch bol jeden z nich zastrelený. Štrajky boli aj v rokoch 1921, 1928 a 1932. Dvaja miestni občania bojovali ako dobrovoľníci v španielskych interbrigádach. Obec pripadla 10.11.1938 Maďarsku, pri úprave hraníc 143.3.1939 ju vrátili späť. Asi 20 občanov sa zúčastnilo bojov SNP a v československej armáde za hranicami.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
|