Nové Zámky - História

Staré a inojazyčné názvy Nových Zámkov:

r. 1571 Uyaur, Olaj Vyuar, arx archiepiscopalis Wyuar, r. 1590 Ersekujvár, r. 1773 Nowe Zamky; maď. Érsekújvár, Újvár, nem. Neuhäusel, lat. Castelnuovo

Mesto Nové Zámky vzniklo z protitureckej pevnosti, ktorú postavili r. 1573-81 v chotári obce Lék v susedstve nevyhovujúceho protitureckého hradu z r. 1545. Pevnosť patrila vo svojej dobe k najmodernejším v Európe, mala šesťuholníkový pôdorys a 6 bášt, z ktorej každá bola akoby osobitným hradom, zámkom. Na stavbu finančne prispeli i české stavy, jedna z bášt sa preto volala Českou. Pevnosť mala zadržiavať tureckú expanziu na severozápad. Vydržala desať obliehaní. Pri bojoch o ňu zahynulo desaťtisíce ľudí. V septembri 1663 ju Turci dobyli a ovládali 22 rokov. V auguste 1685 ju dobyli vojská Karola Lotrinského. Bitky sa zúčastnili i dobrovoľníci z Nemecka, Francúzska a Anglicka.

Znovudobytie Nových Zámkov oslavovali v celej Európe – vo všetkých kostoloch zvonili zvony, vo viacerých krajinách vydali pamätné mince. O obliehaní a dobytí Nových Zámkov vznikla bohatá literatúra, autormi ktorej boli väčšinou priami účastníci boja. Novozámocká pevnosť zohrala významnú úlohu i v protihabsburských stavovských povstaniach. Roku 1605-1607 sa jej zmocnili povstalci Š. Bocskaya, (1619-22 bethlenovci, 1704-10 rákocziovci.) Tu bol popravený Ľ. Ocskay. Preto ju habsburgovci r. 1724-25 dali zbúrať. V osade a pevnosti prv, ako ju dobyli Turci, postavili niekoľko významných budov.

Roku 1691osadu povýšili na mestečko s právom vlastného súdu, voľného obchodu a oslobodením mešťanov od poddanských poviností za poplatok. Občiansku správu mala širšia a užšia mestská rada s richtárom.

Erb Nových Zámkov pochádzajúci zo 17. stor. tvorí v pôdoryse zobrazená niekdajšia mestská hviezdicovito postavená protiturecká pevnosť.

Nové Zámky dostali pozemky zničených obcí Lék, Gúg, Nyárhíd, Ďorok. Mestečko patrilo ostrihomskej kapitule, vo vojnovom období podliehalo veliteľovi pevnostnej posádky. Roku 1626 sa tu usadili františkáni, 1685 po vyhnaní Turkov ostalo mesto v ruinách. Dosídlili ho obyvatelia z okolia. Hospodárstvo mesta sa zameriavalo na vydržiavanie posádky.

Roku 1545 sa spomína mlyn, v 18. stor. v chotári dva arcibiskupské majere s tehelňou, manufaktúra na spracovanie tabaku. Do 19. stor. sa tu vyberalo nyárhídske mýto. Okrem poľnohospodárstva sa obyvatelia venovali remeslu; v 17. stor. je doložený medzimestský zlatnícky cech kováčov, r. 1652 mäsiarov, r. 1640 obuvníkov, r. 1767 klobučníkov. Početní boli čižmári, kožušníci, krajčíri, tkáči. Zvláštnosťou bol tunajší cech gazdovských paholkov. Do 18. stor. bolo v Nových Zámkoch 9 a v 18. stor. 25 cechov, r. 1816 325 remeselníkov a obchodníkov.

V r. 1817 sa značne rozšírilo trhové a jarmočné právo. Povestné boli trhy s koňmi, obilím a vlnou.

V r. 1699 mala obec 1200 obyvateľov, r. 1715 164 domácností, r. 1720 184 domácností, r. 1789 720 domov a 5167 obyvateľov, r. 1828 921 domv a 6572 obyvateľov. V 18.-19. stor. mesto poškodili zemetrasenia, niekoľko požiarov, r. 1830 povodeň, r. 1710a 1866 mor.

Roku 1827-28 založili filiálku Prvej rakúskej sporiteľne,

r. 1848 mestskú sporiteľňu.

R. 1850 začali stavať železnicu do Bratislavy a Budapešti. Vznikli veľké železničné dielne. Roku 1871 pracovalo v remeslách 326 osôb (181 majstrov), v obchode 94 osôb (82 majiteľov), z toho 103 čižmárov, 76 krajčírov, 46 garbiarov, 28 obchodníkov s rozličným tovarom. Roku 1865 založili pálenicu, výrobňu cigórie, octáreň, mestskú tehelňu, 4 tlačiarne; okrem toho boli v prevádzke dve tehelne.

Roku 1900 začali stavať železnicu do Šurian, továreň na kožu a obuv, ktorá sa r. 1909 rozdelila na dva samostatné podniky, r. 1910 plynáreň (zavedené verejné plynové osvetlenie), r. 1906 ľanovú továreň, r. 1910 mestský bitúnok. Roku 1874 založili hasičský zbor, koncom 19. stor. mali Nové Zámky 14 spolkov, vychádzalo 5 novín.

S rozvojom kapitalizmu sa začalo vzmáhať i robotnícke hnutie. Nové Zámky sa stali jeho významným strediskom. Už v 80. rokoch 19. stor. vznikla sieť robotníckych spolkov a položili sa org. základy robotnícko-sociálneho hnutia. V 90. rokoch 19. stor. a začiatkom 20. stor. vznikli odborové organizácie železničiarov, stavebných a drevárskych robotníkov. Na čele zápasov robotníckej triedy stáli železničiari a robotníci železničných dielní. Železničný štrajk r. 1904 muselo potlačiť vojsko. R. 1906 štrajkovali kovorobotníci a stavební robotníci, r. 1907 bol štrajk v ľanovej továrni, r. 1910 v továrni na obuv. Vzostup revolučnej vlny vyvolaný VOSR sa prejavil v štrajkoch a nepokojoch r. 1917, účasťou novozámockých robotníkov na januárovom generálnom a aprílovom a júnovom celouhorskom štrajku r. 1918.

Za predmníchovskej ČSR ekonomicko-sociálna štruktúra mesta takmer nezmenila. V prevádzke zostali závody z predchádzajúceho obdobia, mesto ťažilo zo svojho postavenia ako železničnej križovatky a remeselnícko-obchodného centra poľnohospodárskeho okolia. Trvalým údelom časti jeho obyvateľstva ostala nezamestnanosť (v novembri 1923 bolo v okrese 1453 nezamestnaných, v januári 1932 7000, v marci 1933 2597 nezamestnaných). Nové Zámky boli i v časoch predmníchovskej ČSR významným centrom revolučného robotníckeho hnutia (február. štrajk r. 1919, aktívna účasť na bojoch Maďarskej republiky rád a v decembri generálnom štrajku 1920). Aktivita revolučného hnutia vzrástla po založení KSČ r. 1921.

Nové Zámky sa stali sídlom oblastného výboru KSČ, novozámocký volebný kraj patril počtom hlasov odovzdaných KSČ medzi najvýznamnejšie na Slovensku i v republike. Roku 1922 a 1931 štrajkovali kožiarski robotníci, r. 1929 a 1930 textilní robotníci, r. 1923-24, 1931 a 1932 stavební robotníci, r. 1923, 1924 topografi, r. 1926 krajčíri. Nové Zámky patrili k celoslovenským významným centrám revolučných zápasov poľnohosp. robotníkov, maloroľníkov a revolučného hnutia nezamestnaných (r. 1931-32 tri hladové pochody). Roku 1938-45 bolo mesto pripojené k Maďarsku. K nedostatku práce (r.1939 1840 nezamestnaných v meste) pribudol krutý fašistický útlak. Aktívne pracovala ilegálna organizácia strany. Roku 1942 štrajkovali stavební robotníci. Roku 1944 tu bolo zriadené internačné stredisko, ktorým prešlo okolo 5000 obyvateľov židovského a cigánskeho pôvodu. Roku 1944-45 bolo mesto trikrát bombardované (4000 mŕtvych, z 3394 budov bolo 2023 zničených alebo ťažko poškodených). Mesto oslobodila Sovietska armáda 29. 3. 1945.

Po r. 1945 sa začala výstavba a rekonštrukcia mesta. rozvíjal sa priemysel elektrotechnický (Elektrosvit), stavebný a stevbných hmôt, potravinársky (najmä spracovanie tabaku a papriky), železničné dielne, výrobné družstvá (Pletatex, Brašna, Novodev). JRD bolo založené r. 1949. Bol znovuvybudovaný alebo zrekonštruovaný celý bytový fond, vybudované nové soc. školy, kultúrne, športové zariadenia, doprava a služby. Väčšina obyvateľov pracuje v meste a jeho najbližšom okolí. Nové Zámky majú priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť