Očkov - História

Na území dnešnej obce Očkov bolo sídlisko unětickej kultúry zo staršej doby bronzovej, velaticko-baierdorfská kniežacia mohyla z mladšej doby bronzovej, najväčšie u nás známe rímsko-barbarské pohrebisko s nálezom alabastrovej urny, slovanské sídliskové nálezy z 10.-11. storočia. Obec sa spomína od roku 1321 ako Wchkou, z roku 1321 ako Ochko, z roku 1808 ako Očkov, maďarsky Ocskó.

Obec patrila Ocskayovcom, v 18. storočí časť obce panstvu Čachtice. V roku 1709 ju zničili cisárske vojská. V roku 1715 mala vinice a 14 domácností, v roku 1753 mala 24 rodín, v roku 1787 mala 36 domov a 283 obyvateľov, v roku 1828 mala 54 domov a 372 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Po roku 1918 sa obyvatelia popri poľnohospodárstve zaoberali aj výšivkárstvom (najmä v rokoch 1938-1939). V rokoch 1925-1929 uskutočnili pozemkovú reformu.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 2. časť