|
|
Oponice - História
Oponice boli osídlené v eneolite.
Malé Oponice - hrad Oponice sa spomína v r. 1300. Patril Matúšovi Čákovi, v r. 1329 Mikulášovi Gutkeledovi, korune, v r. 1389 Deziderovi Kapolskému, od r. 1392 Mikulášovi Ewrsovi, zakladateľovi Apponyiovcov. Bol strediskom hradného panstva Oponice, ku ktorému patrili obce Kovarce, Lehota, Preseľany, Hrušovany. V r. 1430 ho dobyli husiti, útokom Turkov odolával. V r. 1645 vyhorel a spustol. Obec Oponice je doložená z r. 1300 ako Oponh, neskôr Malé Oponice (1808), maď. Kisappony. Obec patrila Apponyiovcom, Marczibányiovcom. V r. 1430 ju vyplienili husiti, v r. 1599 Turci. V r. 1715 mala 3 želiarske domácnosti, v r. 1787 27 domov a 203 obyvateľov, v r. 1828 32 domov a 513 obyvateľov. Obyvatelia boli roľníkmi. V r. 1840 sem Apponyiovci presťahovali z Bratislavy svoju veľkú knižnicu. V r. 1871 postavili tehelňu, potom liehovar, v r. 1881 nemocnicu. V polovici 19. storočia bola obec zlúčená s Veľkými Oponicami.
Veľké Oponice – obec je doložená z r. 1218 ako Apon. Neskoršie doložené názvy sú: Opon (1315), Apon (1326), Welké Opoňice (1808), maď. Nagyappony. Patrila hradu Oponice. V r. 1715 mala 2 želiarske domácnosti, v r. 1720 vinice a 2 domácnosti, v r. 1787 73 domov a 513 obyvateľov. V r. 1828 mala 78 domov a 545 obyvateľov. V polovici 19. storočia bola obec zlúčená s Malými Oponicami.
Oponice – obec je doložená z r. 1773 ako Opponicze, maď. Appony. Po r. 1918 to bola obec roľníkov a poľnohospodárskych robotníkov. V r. 1920 a 1922 v obci štrajkovali poľnohospodárski robotníci. Veľkostatky boli po r. 1945 rozparcelované.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
|