Pastovce - História

Obec bola osídlená v neolite, na území obce je archeologicky doložené neolitické sídlisko lengyelskej kultúry, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, hallštattské a laténske sídlisko, slovanský žiarový hrob s keramikou pražského typu, sídlisko a pohrebisko z 11. storočia.

Obec je doložená od roku 1135 ako Paztuh, neskôr Pasztoh (1273), Paztuh (1293), Paztoh (1388), Pastoch (1412), Pazthow (1419), Zakalos-pazthoh (1458), Ipolne Pastowce (1773), Pastovce (1920), maďarsky Pásztó. Vyvinutá obec s právom rybolovu sa spomína v roku 1135, keď komes Lampert Hunt daroval tunajšiu kúriu premonštrátom v Bzovíku. V 14. storočí patrila rodu Paszlóovcov, od roku 1554 hradu Levice. Po tureckých vojnách ju získali Esterházyovci, ktorí tu mali majetky do 19. storočia. V roku 1554 mala obec 31 domácností, v roku 1715 mala mlyn a 24 domácností, v roku 1828 mala 109 domov a 657 obyvateľov. Do roku 1923 bola obec sídlom slúžnovského úradu. Poľnohospodárska obec bola v rokoch 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku. JRD založili v roku 1951. Obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve, v tehelni, niektorí v priemyselných podnikoch na okolí.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť