|
|
Plaveč - História
Osídlenie bolo už v paleolite. Obec vznikla v 12. storočí usadením sa strážnych hliadok Plavcov na prechode do Poľska.
Obec je doložená z roku 1287 ako Palowcha, neskôr ako Plauch (1289), Plaucha (1322), Plawecz (1773), Plawec (1786), Plaveč (1920), Plaveč nad Popradom (1927), Plaveč (1948); maďarsky Palocsa.
Obec sa stala strediskom panstva Plaveč, ku ktorému patrili obce: Andrejovka, Bajerovka, Čirč, Ďurková, Hajtovka, Hromoš, Malý Lipník, Matysová, Obročné, Orlov, Plavnica, Ruská Voľa, Starina a Údol.
Hrad Plaveč Postavili v roku 1294 ako pohraničnú pevnosť. Často menila majiteľov. V roku 1449 sa ho zmocnilo bratrícke vojsko a stalo sa sídlom vodcu bratríkov Petra Aksamita. V roku 1456 a 1631 sa poddaní hradu vzbúrili proti poddanským ťarchám. Postupne ho prestavali na panské sídlo, v roku 1856 vyhorel a spustol.
V roku 1355 bolo v obci mýto, v roku 1427 mala obec 76 port. Obec patrila Bebekovcom. Od konca 15. storočia sa vyvíjala ako poddanské mestečko s významnými trhmi. V roku 1505 dostalo trhové právo. V erbe malo ozbrojeného muža.
V 18. storočí boli zemepánmi Horváthovci, v 19. storočí tu mali majetky Salamonovci. V roku 1756 mestečko vyhorelo, v roku 1787 malo 64 domov a 766 obyvateľov, v roku 1828 malo 130 domov a 958 obyvateľov. Začiatkom 20. storočia tu založili závod na výrobu syrov a otvorili kameňolom.
Po roku 1918 obyvatelia sa zaoberali zväčša poľnohospodárstvom. Pri prechode frontu v januári 1945 bola obec na 70 % vypálená. Povodeň v roku 1948 spôsobila veľké hospodárske škody. V prevádzke bolo výrobné družstvo Vzorodev.
Obyvatelia pracovali v priemyselných podnikoch v Orlove, Starej Ľubovni, Prešove a Košiciach., časť v Ostrave a Prahe. V roku 1969 sa osada Podpilie pričlenila k obci Ľubotín.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
|