Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom
Podbrezová

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Virtuálna prehliadka

Fotogaléria

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Podbrezová - História


Podbrezová vznikla v polovici 19. storočia ako osada obce Lopej okolo novej valcovne hrončianskych železiarní, ktoré ako prvé v Uhorsku vyrábali železničné koľajnice. Rozvíjať sa začala hlavne po postavení železnice do Banskej Bystrice (1884) a Brezna (1895). Závod sa stal postupne jedným z najväčších v Uhorsku a po zastavení výroby v Krompachoch najväčším hutníckym podnikom na Slovensku. Po roku 1918 ho prevzal čs. štát. Zámer predať závod súkromným firmám sa pre odpor robotníkov nepodaril. Zápasil s odbytovými i výrobnými ťažkosťami, často bol nútený zastavovať výrobu a prepustiť z práce stovky robotníkov. Koncom predmníchovskej ČSR prešiel do sféry zbrojárskeho koncernu Zbrojovka, za klérofašistického slov. štátu do nacistického koncernu Hermann-Göring-Werke. V roku 1945 bol znárodnený, v roku 1949 premenovaný na Švermove železiarne, postupne zrekonštruovaný a podstatne rozšírený.

Podbrezová bola vlastne po celé desaťročia továreň s robotníckou kolóniou; väčšina robotníkov dochádzala do práce z okolitých horehronských dedín. Patrí k najstarším centrám robotníckeho hnutia na Slovensku. Už pred vypuknutím SNP zásobovali partizánov zbraňami. Po vyhlásení povstania vstúpilo do partizánskych a vojenských oddielov vyše tisíc robotníkov, ich miesto pri strojoch zaujali ženy. V Podbrezovej bola povstalecká nemocnica. Po oslobodení sa v Podbrezovej vybudovali nové byty, soc., kult. a športové zariadenia, služby. V roku 1952 sa stala samostatnou obcou a Lopej jej súčasťou.

Za účasť v protifašistickom boji a na budovaní socializmu bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy, Radom K. Gottwalda, Radom Republiky, Duklianskou pamätnou medailou a Pamätnou medailou SNP.

Chvatimech : Vznikol v 18. storočí v súvislosti s rozvojom hrončianskych železiarní. Najprv mal len malú taviareň od roku 1784 skujňovací hámor, ktorý v roku 1811 prestavali na oceľový. V roku 1839 tu začala pracovať pravá pudlovacia pec v Uhorsku, v roku 1858 pribudli ďalšie dve. Od roku 1870 bola v prevádzke valcovňa plechov.

Lopej : Osadu založil v roku 1358 richtár Petrík z Predajnej. Spomína sa v roku 1406 ako Loper, v roku 1424 ako Lupea, v roku 1455 ako Lopye, v roku 1470 ako Lopeya, v roku 1873 ako Lopej; maďarsky Lopér. Patrila Ľupčianskemu panstvu. V 16. storočí tu pracovala píla, ťažila sa železná ruda, v rokoch 1790-1900 tu bol železný hámor, spravovaný z Vajskovej. V roku 1826 mala obec 70 domov a 531 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, chovom oviec a furmančením. V 17. storočí vznikla v chotári Lopeja banská osada Vajsková. V roku 1790 postavili železný hámor na spracovanie surového železa z Ľubietovej a Ponickej Huty, po zmodernizovaní 1859 pracovala do 80. rokov 19. storočia. V roku 1895 postavili antimónovú hutu, ktorá spočiatku spracúvala rudu z Dolnej a Hornej Lehoty, Ľubele a Dúbravy, od roku 1907 aj z Rožňavy. V roku 1922 štrajkovali baníci, v roku 1938 hutníci. V roku 1952 sa Lopej stal miestnou časťou Podbrezovej.

Štiavnička : Vznikla pravdepodobne medzi rokmi 1424-1440. Spomína sa v roku 1471 ako Sthawnycze, v roku 1455 ako Schawnycza, v roku 1470 ako Schebnicza, v roku 1563 ako Schewnitzkha, v roku 1567 ako Sthyawniczka, Schewnycza. V 15. storočí ju dosídlili valasi. Patrila Ľupčianskemu panstvu. Začiatkom 16.storočia pracovali v nej 2 píly, v roku 1823 tu Banská komora zriadila vodné dielo, od roku 1880 tu pracovala parná píla štátnych lesov. V rokoch 1850-1883 bola osadou Hronca, potom Valaskej. V roku 1952 bola pričlenená k Podbrezovej.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.