Poľný Kesov - História

Na území dnešnej obce sú archeologicky doložené sídliskové nálezy maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej a velatickej kultúry z mladšej doby bronzovej, slovanské sídlisko z doby veľkomoravskej, kostrové pohrebisko z 10. storočia.

Písomne je doložená od roku 1113 ako Kezu, neskôr Mezewkezew (1317), Poľný Kesov (1940), maďarsky Mezőkeszi. Obec patrila Forgáchovcom , ktorým ju odňal Matúš Čák, po Matúšovi Čákovi patrila obec korune. V 15. storočí vlastnili časť obce paulíni z Lefantoviec, časť vlastnili Kesovskovci a Gutkeledskovci. V 16. storočí patrila panstvu Jelenec, Sziládyovcom, Palásthyovcom, od roku 1637 patrila Hunyadyovcom. V roku 1533 obec vyplienili Nyáryovci, v polovici 16. storočia ju obsadili Turci a postavili tu šancové opevnenie. V roku 1570 mala obec 1 obývanú a 1 opustenú usadlosť. V roku 1599 ju Turci zničili, obec zanikla a jej územie si rozdelili susedné obce.

Na území obce Mojmírovce vznikla osada Horný Poľný Kesov, ktorá mala v roku 1752 18 rodín, v roku 1787 mala 14 domov a 202 obyvateľov a patrila panstvu Mojmírovce a Hunyadyovcom. V rokoch 1814 – 1922 sa tu usporadúvali prvé konské dostihy v Uhorsku.
V chotári obce Komjatice vznikla osada nazývaná Dolný Poľný Kesov alebo Starý Degeš. Zlúčením týchto osád v roku 1940 vznikol znovu Poľný Kesov ako obec. Obyvatelia boli poľnohospodárskymi robotníkmi. V roku 1927 bola vykonaná pozemková reforma. MO KSČ pôsobila na širokom okolí a stála na čele štrajkov poľnohospodárskych robotníkov v roku 1921, 1927, 1928, 1941.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť