Poniky - História

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1282 pod názvom Poník. Neskôr sa názov obce menil na Ponyk (1284), Panyk (1358), Ponyk Libera (1424), Pojník (1786), Poníky (1920) až do dnešného názvu Poniky. Obec založil magister Filip na území vyčlenenom zo Zvolenského kráľovského panstva. Zemanskou obcou bola do roku 1388, keď ju začlenili do Ľupčianskeho panstva. V 14. storočí tu otvorili rudné bane a 1400 sa Poniky stali mestečkom. V erbe mali dve skrížené banské kladivá. Osobitnú sociálnu skupinu s vlastným richtárom tvorili až do 1849 kráľovskí poľovníci. V 14. – 16. storočí boli v Ponikách menšie náleziská zlata. Banskobystrickí podnikatelia tu v 16. – 17. storočí ťažili striebornomedenú rudu. Náleziská olova sa v roku 1565 usilovala využiť Banská komora. V 16. – 17. storočí platili Poniky poplatok Turkom, ktorí 6.1. 1678 mestečko vyplienili a 300 obyvateľov odvliekli do zajatia. V 2. polvici 18. storočia sa začína v chotári obce rozvíjať železorudné baníctvo, ktorého sa ujíma erár i súkromní ťažiari. V roku 1828 mali Poniky 146 domov a 1061 obyvateľov. Okrem poľnohospodárstva pracovali ako robotníci a povozníci pri baniach, hutách a štátnych lesoch. Po roku 1918 obyvatelia zostali pri tradičných zamestnaniach, boli známi aj ako bačovia. Zúčastnili sa SNP. V novembri 1944 postrieľal oddiel ss v chotári obce na Bôroví 131 občanov židovského pôvodu. V roku 1959 založili včelársku farmu.

Ponická Lehôtka: Vznikla v 14. storočí, patrila Ľupčianskemu panstvu. Spomína sa v roku 1424 ako malé Poniky. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V roku 1886 obec splynula s Ponikami.

Ponická Huta: Vznikla ako osada okolo železného hámra a slovenskej pece, ktorú tu v roku 1718 postavilo mestečko Poniky. V roku 1732 tu banskobystrický ťažiar S. Keller vybudoval vysokú pec, ktorá zanikla po roku 1870. Začiatkom 19. storočia mala osada 17 domov. Od roku 1885 tu pracovala štátna píla. V roku 1943 bola obec pripojená k Ponikám.