Prochot - História

Prvá písomná zmienka o obci Prochot sa datuje do roku 1414, kedy sa nazývala Prehotha. Názvy obce sa postupne menili: z roku 1786 je písomne doložený názov Prochot, z roku 1920 Prochoť; po maďarsky sa obec nazývala Prohot a Kelo, po nemecky Prochotzhau a Prochotshau.

Z historického hľadiska je významný nález bronzov z mladšej doby bronzovej.

V roku 1414 obec patrila panstvu Šášov. Od 17. storočia patrila Banskej komore. Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu, okres Nová Baňa, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Žiar nad Hronom, kraj Banskobystrický.

V roku 1534 obec mala 4 porty, v roku 1601 36 domov, v roku 1715 mlyn a 27 daňovníkov, z toho 9 remeselníkov, v roku 1828 107 domov a 718 obyvateľov, ktorí sa zaoberali drevorubačstvom, chovom dobytka a poľnohospodárstvom. Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenila. Počas SNP tu bolo sídlo brigády kapitána Jána Nálepku. Pôsobil tu aj oddiel Ernst Thälmann pozostávajúci z občanov nemeckej národnosti. Fašistické jednotky obec tri razy prepadli (4. 1., 21. 1. a 18. 3. 1945) a vypálili. Pri prepade obce 4. 1. 1945 zajali 12 partizánov a 42 civilov, ktorých zavraždili v Kremnici. Prochot bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy, Dukelskou pamätnou medailou, Pamätnou medailou SNP. V roku 1949 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré v roku 1953 zaniklo. Neskôr väčšina obyvateľov pracovala ako lesní robotníci, časť pracovala v priemysle v Žiari nad Hronom, Hliníku nad Hronom a vo Vyhniach.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť