Pukanec - História

Obec vznikla ako banícka osada na prelome 13. a 14. storočia. Je písomne doložená od roku 1075 ako Baka, neskôr Bakabanya (1290), Nemeth Baka (1310), Backabanya (1321), Pukano (1331), Bakamya (1352), Pwkancz (1492), Bwka Banya (1496), Nemetbacka sive Backabanya (1512), Pukanecz (1773), maďarsky Bakabánya.

V 14. storočí Pukanec získal mestské výsady a stal sa slobodným kráľovským banským mestom a v 15. storočí členom zväzu stredoslovenských banských miest. V roku 1547 dostal jarmočné právo. V starom erbe zo 14. storočia mal svätého Mikuláša a baníka lámajúceho skalu. V roku 1542 malo mesto 180 domov. Rozvoj tunajšieho baníctva v polovici 16. storočia prerušili turecké výboje. V roku 1569 – 1590 si mesto vybudovalo opevnenie. Turci však Pukanec viac ráz spustošili a v roku 1664 načas obsadili. Baníctvo upadlo a z Pukanca sa v 18. storočí stalo poľnohospodársko-remeselnícke mestečko. V roku 1715 tu bývalo 102 rodín, z čoho boli iba 2 banícke. Posledné pokusy o ťažbu zlata a striebra, ako aj úpravňa rúd zanikli okolo roku 1820. Začiatkom 18. storočia bolo v Pukanci 6 mlynov. Z remesiel treba spomenúť hrnčiarstvo, debnárstvo, kováčstvo, čižmárstvo a obuvníctvo. V roku 1828 mal Pukanec 523 domov a 2296 obyvateľov. V polovici 19. storočia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a pálením liehu, rozvinuté boli remeslá. Koncom 19. storočia založili roľníci vzájomnú pokladnicu. V rokoch 1926 – 1933 bolo značné vysťahovalectvo. V rokoch 1938 – 1939 bol Pukanec sídlom okresu. Obec bola zapojená do SNP. Po oslobodení nastala výstavba drevárskeho podniku Dreva. V obci je výrobňa keramiky. JRD bolo založené v roku 1951, ŠM v roku 1954.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť