Radzovce - História

Na území dnešnej obce Radzovce bolo osídlenie v eneolite – sídlisko s kanelovanou keramikou, žiarivé pohrebisko pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej a kniežacia mohyla zo staršej doby železnej; slovanské sídlisko z 10.-12. storočia. Obec sa vyvinula zo starého osídlenia, doložená je z roku 1246. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Ragiank (1246), Ragyowcz (1439), Felasewragyolcz (1440), Raďovce (1808); maďarsky Ragyolc. Dnešné pomenovanie obce Radzovce je od roku 1948. Obec patrila viacerým zemianskym rodinám. V 15.-16. storočí sa obec delila na Dolné a Horné, ktoré boli zničené vo vojnách v 1. polovici 17. storočia a obnovené okolo 1680 už len ako jedna obec. V roku 1828 mala 69 domov a 599 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom oviec, v 2. polovici 19. storočia bol tu čadičový a trachitový lom, koncom 19. storočia otvorené bane na kamenné uhlie. V 19. storočí tu mali veľkostatok Vecseyovci. Za I. ČSR pracovali obyvatelia v kamenouhoľných baniach a kameňolome. V povojnových rokoch a v roku 1930 tu boli banícke štrajky. V roku 1934 došlo k prepúšťaniu baníkov a ich protestným akciám. V rokoch 1938-1944 bola obec pripojená k Maďarsku. V decembri 1944 boli v okolí obce partizánske skupiny Nógrádyho. Po roku 1945 zastavená práca v baniach.
V roku 1959 odčlenená Šiatorošská Bukovinka.

Monusa : vznikla asi koncom 13. storočia, patrila Ratoldovcom, zanikla v polovici 16. storočia za tureckých vojen. Jej staré pomenovania boli: Monasta teluke (1341), Manaza (1371), Monoza (1427). Patrila do Gemerskej župy.