Rimavská Sobota - História

Na území dnešného mesta Rimavská Sobota bolo osídlenie v eneolite, bolo tu rozsiahle sídlisko pilinskej kultúry a hromadné nálezy bronzov zo staršej a mladšej doby bronzovej. Obec sa vyvinula na starom sídlisku, ktoré bolo v 12. storočí trhovým strediskom. Prvá zmienka je z roku 1270. Názov obce je doložený z roku 1270 ako Rymoa Zumbota, z roku 1321 ako Ryma Zumbath, z roku 1387 ako Rymazombatya, z roku 1773 ako Rimanska Sobotta, z roku 1786 ako Rimavská Sobota, maďarsky Rimaszombat, nemecky Gross-Steffelsdorf. V 12. storočí patrila s celým povodím Rimavy kaločskému arcibiskupovi. V roku 1334 ju získali Széchyovci, v roku 1335 získala výsady mesta Budína, ale vyvíjala sa ako poddanské mestečko. Bratríci tu postavili pevnosť Sobôtku. V rokoch 1441-1460 bola Rimavská Sobota v moci jiskrovcov. V 16. storočí patrila Lossoncziovcom, ktorí tu v roku 1596 mali 90 usadlostí, Országhovcom, po nich Forgáchovcom a Koháryovcom, od ktorých sa mestečko vykúpilo v roku 1790. Definitívny erb má z roku 1595 a to doprava hľadiacu čiernu orlicu. V rokoch 1554-1593 bola pevnôstka i mesto v držbe Turkov. Rimavská Sobota bola sídlom nahije (okresu), začleneného do Fiľakovského sandžaku. V rokoch 1596-1686 platila svojim zemepánom i Turkom. Mesto malo remeselnícko-obchodnícky ráz. Vzniklo v ňom 27 cechov (kožušnícky v roku 1458, garbiarsky v roku 1520, zlatnícky v roku 1533, mäsiarsky v roku 1585). Obyvatelia obchodovali s obilím, vínom, tabakom, bývali tu sobotné trhy a jarmoky, najmä s dobytkom a koňmi. Moru v roku 1709-1710 podľahlo 1049 obyvateľov. V roku 1784 sa Rimavská Sobota stala sídlom župy. V rokoch 1883-1922 bola Rimavská Sobota sídlom Gemersko-malohontskej župy. V roku 1828 mala 1000 domov a 8027 obyvateľov, v roku 1837 mala 7667 obyvateľov. Zaoberali sa prevažne remeslami a obchodom. Začiatkom 20. storočia tu postavili konzerváreň, mesto nadobudlo ráz poľnohospodárskeho strediska. Začiatkom 20. storočia vznikajú socialistické robotnícke organizácie. V máji a októbri v roku 1918 vojaci miestnej posádky vzburami demonštrovali svoju nechuť bojovať za záujmy maďarských a rakúskych pánov. Od 31. 5. do 5. 7. 1919 bolo mesto sídlom miestneho i župného Direktória Maďarskej republiky rád. Aktívne pracovala ľavica sociálnej demokracie. Mestská organizácia Komunistickej strany Československa, založená v máji 1921, v ďalších rokoch stala na čele mzdových štrajkov a štrajkov proti odbúravaniu priemyslu, v rokoch 1931-1934 hladových pochodov a bojov nezamestnaných, v rokoch 1935-1938 bojov na obranu republiky. V 20. rokoch založili maďarskí univerzitní poslucháči revolučný krúžok Gömöri Sarló (Gemerský kosák), ktorého členovia sa rozišli s maďarskými stranami a neskôr sa priklonili ku Komunistickej strane Československa. Za I. ČSR zostala Rimavská Sobota mestom maloživnostníkov a roľníkov. Zaniklo i najväčšie robotnícke stredisko – továreň na poľnohospodárske stroje Hindrichs a Hunger. V rokoch 1938-1945 bolo mesto pripojené k Maďarsku. V tomto období, napriek krutému teroru, aktívne pôsobilo hnutie odporu, vedené komunistami. Počas SNP prenikali do priestoru mesta partizáni brigády Churščov a ničili dopravné spoje. Rimavskú Sobotu oslobodili 21. 12. 1944 vojská II. ukrajinského frontu. Po oslobodení, ale najmä v 60. rokoch nastal rozmach mesta. Bol vybudovaný potravinársky kombinát, tabakový priemysel, bitúnok, mliekareň, konzerváreň, liehovar a hydinárske závody. Rimavská Sobota má priznaný štatút mesta.

Tomášova - vznikla asi v 13. storočí. Doložená je v roku 1423, keď bola rozdelená na dve sídliská. Patrila viacerým zemepánom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a remeslami. V roku 1828 mala 143 domov a 1156 obyvateľov. Postupne sa stavala predmestím Rimavskej Soboty, s ktorou bola v roku 1948 zlúčená.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť