|
|
Šahy - História
Šahy boli osídlené už v paleolite. Na území mesta je archeologicky doložené paleolitické sídlisko s aurignackou industriou, sídlisko zo staršej doby bronzovej, leténske sídlisko a pohrebisko a slovanské sídlisko z 9. storočia. Obec je doložená z r. 1237 ako Saag, neskôr Saag, Saagh (1245), Saag (1256), Ssahy (1773), maď. Ipolyság.
Obec patrila hradu Hont, spomína sa v r. 1237, keď Belo IV. daroval mlyn a časť majetkov ostrihomskej kapitule. V r. 1928 tu Martin z rodu Hunt-Poznanovcov založil kláštor premonštrátov, ktorý bol od 13. storočia do polovice 16. storočia hodnoverným miestom. V rokoch 1240, 1311, 1444, 1446 a 1540 bol vyrabovaný, v r. 1546 prebudovaný na protitureckú pevnosť, v r. 1552 ho Turci dobyli. Po ich vyhnaní patril jezuitom, od r. 1776 rožňavskému biskupstvu a kapitule. Kláštoru patrilo feudálne panstvo, ktoré tvorili obce Domadice, Hokovce, Fedemus (Ipeľské Úľany), Jabloňovce, Kleňany, Pečenice, Tekovské Trsťany, Tešmák. V r. 1266 mala obec mýto, od r. 1275 sa vyvíjala ako zemepanské mestečko, v r. 1405 získalo právo jarmočné, v r. 1407 právo meča. V erbe malo postavu s mitrou. Do polovice 19. storočia bolo sídlom Hontianskej župy, no zachovalo si poľnohospodársky charakter. Mestečko malo v r. 1715 20 domácností, v r. 1720 malo 28 domácností. Bolo sídlom soľného a tabakového úradu. V r. 1828 malo 231 domov a 1386 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Ráz obce sa nezmenil ani po r. 1918. MO KSČ stála na čele bojov maloroľníkov, poľnohospodárskych robotníkov a nezamestnaných. V r. 1923 tu bol štrajk stavebných robotníkov, v r. 1933 bol hladový pochod.
V r. 1938 – 1945 boli Šahy pripojené k Maďarsku. Po ťažkých bojoch oslobodila mesto Sovietska armáda 15.12.1944. Po r. 1945 pribudli v meste nové závody, mliekareň, ČSAD.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
|