|
|
Skalka nad Váhom - História
História
Nálezy z mladšej doby bronzovej. Žiarové pohrebisko lužickej kultúry, hradisko z doby veľkomoravskej a kostrové pohrebisko z 9. – 10. storočia. Obec sa spomína od roku 1208 ako Scala, z roku 1354 akok De Rupibus, z roku 1378 ako Skalka, z roku 1380 ako Zkalka, z roku 1598 ako Zkala, z roku 1808 ako Skala, neskôr ako Skalka nad Váhom, maďarsky Szkala, Vágsziklás. Patrila nitrianskemu biskupstvu, od roku 1224 tunajšiemu benediktínskemu opátstvu. Kostol na miestach, kde viedli pustovnícky život Svorad a Benedikt, ktorý postavili v roku 1308. V roku 1224 tu nitriansky biskup Jakub založil benediktínske opátstvo, ktoré zaniklo v 16. storočí. Patrili mu majetky: Opatová nad Váhom, Újazd, Skalská Nová Ves, Zliechov. Neskôr obec patrila jezuitom z Trenčína, potom náboženskej základine. Kostol s opátstvom tvorili tzv. Veľkú Skalku. V roku 1598 mala obec valchu, mlyn a 7 domov, v roku 1720 mala 7 daňovníkov, v roku 1784 mala 30 domov, 33 rodín a 187 obyvateľov, v roku 1828 mala 32 domov a 214 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a súkenníctvom. Po roku 1918 sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Bola tu pálenica drobných pestovateľov. V bývalých vojenských skladoch pracoval Jozef Gabčík, československý parašutista, účastník atentátu na Heydricha.
Malá Skalka tvorila ju pôvodne kaplnka. V roku 1828 boli tam 3 domy a 15 obyvateľov.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
|