Smolenice - História

Smolenice

Obec je doložená z roku 1256 ako Solumus, Somolia, Zamalya, neskôr ako Zumula (1291), Sumulya (1330), Lewstors (1390), Somolya (1398), Smolenicze (1416), Zmolian (1440), Zomolyan (1465), Smolenicze (1773), Smolenice (1786); po maďarsky Szomolány; po nemecky Smolenitz, Schmolnitz.

Osídlenie nastalo v neolite - sídlisko lengyelskej kultúry, mohylník zo staršej doby bronzovej, na Molpíre trácko-skýtske hradisko zo 6. -5. storočia pred n. 1., keltské sídlisko, osada z doby veľkomoravskej.

Obec sa spomína v roku 1256. V 13. storočí patrila grófom z Pezinka a Sv. Jura, v roku 1388 hradu Korlátka, potom Stiborovi zo Sliboríc, od roku 1438 panstvu Smolenice.

Hrad Smolenice postavili v 14. storočí. Patril grófom zo Sv. Jura a Pezinka, začiatkom 16. storočia Országhovcom, v roku 1569 záložným a v roku 1583 vlastníckym právom Krištofovi Ungvárovi, v 17. storočí ho zdedili Erdődyovci, v roku 1777 Pálffyovci. Stal sa strediskom panstva Smolenice, ktoré sa vyčlenilo z panstva Korlátka a Dobrá Voda.

Panstvo tvorili Smolenice, Horné Orešany, Jaslovce, Paderovce, Naháč, Lošonec, Igram, časť v Čataji, od roku 1814 Boleráz a Smolenická Nová Ves. Za Rákócziho povstania hrad zničili, sídlo panstva sa premiestnilo do kaštieľa v Smolenici. Začiatkom 20. storočia ho začal rekonštruovať Ján Pálffy. Rekonštrukcia bola dokončená po roku 1945.

V 15. storočí mala obec pečať, od 16. storočia sa vyvíjala ako zemepanské mestečko. Erb Smolenice pozostával z viniča s hroznom, ktorý obopína mesiac a hviezdy; pochádza z 15. storočia.

V 17. storočí Smolenice získali jarmočné právo, rozšírené v roku 1719 a stali sa obchodným i remeselníckym strediskom panstva. V roku 1715 mala obec 2 mlyny, vinice a 98 daňovníkov, v roku 1828 mala 182 domov a 1316 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V roku 1751 založili cech čižmárov, v roku 1782 krajčírov. Od 18. storočia sa rozšírila džbankárska a keramická výroba, pracoval tu pivovar.

V rokoch 1920 a 1921 bol štrajk na veľkostatku. V roku 1935 bolo otvorené rekreačné stredisko Škarbák (Jahodník). Po oslobodení rozšírili priemyselné podniky. Boli tu Farby a laky, n. p. (výroba farieb a latexu), Drevoimpregna (parkety, drevené polovýrobky), Rozvoj družstvo invalidov (výroba plechového tovaru a hračiek), Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky a iné. JRD bolo založené v roku 1956. Väčšina obyvateľov pracovala v miestnom priemysle a v poľnohospodárstve.

Smolenická Nová Ves:

Obec je doložená z roku 1363 ako Vyfolu, neskôr ako Nestich (1773), Neštych (1920), Neštich (1927), Smolenická Nová Ves (1948); po maďarsky Jánostelek; po nemecky Neustift.

Obec patrila trnavským klariskám v panstve Boleráz, koncom 18. storočia náboženskej základine, od roku 1814 panstvu Smolenice.

V roku 1720 mala obec vinice, mlyn a 19 daňovníkov, v roku 1828 mala 68 domov a 490 obyvateľov. J. Pálffy tu vybudoval v roku 1883 chemickú továreň. V roku 1926 bol v továrni štrajk robotníkov, v roku 1936 poľnohospodárskych robotníkov. Obec bola v roku 1960 pričlenená k Smolenici.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť