Spišský Štiavnik - História

Obec vznikla na mieste starého benediktínskeho kláštora z 10. - 11. storočia. Obec je doložená z roku 1246 ako Scinik, neskôr ako Savnik, Schewnik, Sceunuk (1294), Cheunyk (1347), Chonyk (1425), Scawnik (1773), Ssčawník (1808), Štiavník (1920), Štiavník (1927), Spišský Štiavnik (1948); maďarsky Schavnik, Savnik; nemecky Schawnik.

V roku 1216 Koloman, knieža zo Šariša, daroval územie cisterciátom z wanchockého kláštora v Poľsku, ktorý tu zriadil opátstvo. Obec i opátstvo v roku 1260 zhoreli. Belo IV. však potvrdil donáciu a hranice kláštorných majetkov. Opátstvo si vytvorilo z obcí panstvo, ktoré založilo na zákupnom práve. Panstvu patrili: Spišský Štiavnik, Hranovnica, Spišské Bystré, Kravany, Vikartovce, Spišská Teplica, Nižná Šuňava, Liptovská Teplička, Primovce, Vydrník, Jánovce a zaniknuté obce Alcnov, Stojany. Kláštor v roku 1531 vypálili Levočania. Štiavnické panstvo dostal v roku 1539 Hieronym Laský, nakrátko Thurzovci, za nimi Ján Rueber. V roku 1579-1674 boli pánmi Tőkőlyovci, do roku 1773 jezuiti a od roku 1776 patrilo Spišskému Biskupstvu.

V roku 1787 bolo v obci 111 domov a 736 obyvateľov, v roku 1828 bolo v obci 129 domov a 934 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za I. ČSR pracovala väčšina obyvateľov v poľnohospodárstve. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch vo Svite a Poprade.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť