Spišský Štvrtok - História

Osídlenie v neolite; sídlisko eneolit s kanelovanou keramikou, opevnená osada otomanskej kultúry zo staršej doby bronzovej, sídlisko hallštattské, púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu a sídlisko z doby veľkomoravskej. Obec je doložená z roku 1263 ako Villa Sancti Ladislai, neskôr ako Sanctus Ladislaus alias Quintoforum (1294), Forumquintum (1310), Zenthlazlou (1310), Chetherthekhel (1479), Donners Marckt (1502), Stwertek (1773), Čtwrtek (1786), Štvrtok (1920), Spišský Štvrtok (1927); maďarsky Csütörtökhely; nemecky Donnersmark, Donnerstmark.

Spišský Štvrtok bol starou slovenskou trhovou osadou. Obec dosídľovali Nemci, v roku 1336 panovník potvrdil jej príslušnosť grófovi Spoločenstva Spišských Sasov a Spišský štvrtok sa vyvíjal ako mestečko.

V 14. a 15. storočí sa vzmáhalo natoľko, že sa usilovalo stať sídlom Provincie 24. spišských miest, no bezvýsledne. Schádzali sa tu kongregácie Stolice X. spišských kopijníkov.

Po roku 1412 sa Spišský Štvrtok dostal na čelo Provincie XI. spišských miest, ktoré neboli zálohované Poľsku. V roku 1465 sa stal poddanským mestom panstva spišského hradu. Kostol opevnil v roku 1444 Ján Jiskra.

Csákyovci tu v roku 1672 založili kláštor minoritov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1787 mal 62 domov a 493 obyvateľov, v roku 1828 mal 85 domov a 637 obyvateľov, z toho iba 4 remeselníkov. V rokoch 1880 – 90 sa mnoho obyvateľov vysťahovalo.

Za I. ČSR bol Spišský Štvrtok poľnohospodárskou obcou. Časť obyvateľstva sa zaoberala tkáčstvom. Časť obyvateľstva pracovala v Poprade, Spišskej Novej Vsi, Levoči a vo Svite.

K Spišskému Štvrtku bola pričlenená obec Mečedelovce:

Obec je doložená z roku 1314 ako Micheletfaua, neskôr ako Micheleth (1397); maďarsky Meczedelfalu. Mečedelovce založil v polovici 13. storočia Michelot. V roku 1828 mali 11 domov a 79 obyvateľov. K Spišskému Štvrtku boli pričlenené v polovici 19. storočia. 

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť