Švedlár - História

Prvá písomná zmienka o obci Švedlár sa datuje do roku 1338, kedy sa nazývala Tres Swetler, Swetler, Swadler. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1368 je písomne doložený názov Swedlery, z roku 1773 Swedler, z roku 1920 Švedlár. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Svedlér, po nemecky sa obec nazývala Schwedler.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Gelnica, kraj Košice, po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Východoslovenský.

V roku 1465 sa obec stala majetkom Spišského hradného panstva a vyvíjala sa ako mestečko. Jeho erb pozostával zo skrížených banských kladiviek s troma ružičkami. Csákyovci v roku 1689 odovzdali Švedláru eráru za čias Gelnice. V roku 1529 bol sídlom anabaptistov na Spiši – pôsobil tu ich vodca Andrej Fischer. Mesto bolo banícke. V 16. storočí bol Švedlár jedným z najľudnatejších miest na Spiši: mal 143 domácností. V 18. – 19. storočí okrem baní na meď bola v prevádzke vysoká pec, mesto malo banský úrad, farbiarsky cech. V roku 1787 mal350 domov a 2691 obyvateľov, v roku 1828 mal 343 domov a 2469 obyvateľov, v roku 1880 – 1890 sa mnoho baníkov vysťahovalo.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) obyvatelia pracovali v baniach na okolí, v lesoch a na pílach, v roku 1933 – 1936 na stavbe železnej trate Červená Skala – Margecany. Zúčastnili sa štrajkov pri stavbe trate, v 30. rokoch bolo silné hnutie nezamestnaných. Bolo tu rozvinuté tkáčstvo a výšivkárstvo. Po roku 1945 časť obyvateľstva nemeckej národnosti vysídlili.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť