Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany, Zlaté Moravce
Topoľčany

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v meste

Súčasnosť mesta

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Virtuálna prehliadka

Mapa

Fórum mesta

Firmy v meste

Správy z mesta

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Topoľčany - História


Topoľčany boli osídlené v neolite. Na území mesta je archeologicky doložené neolitické sídlisko volútovej kultúry, sídlisko a pohrebisko lengyelskej kultúry, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko čačianskej kultúry zo strednej a mladšej doby bronzovej, hallštattské sídlisko a kostrový hrob, laténske sídlisko, germánska osada z doby rímskej, sídlisko rímskoprovincionálne a slovanské z 9. a 10. storočia.

Obec so starým slovanským osídlením je doložená z r. 1173 ako Tupulchan., neskôr Thopolchan (1318), Tapolchan (1332), Welke Topoložany (1773), Topolčany (1920), maď. Nagytapolcsány.
Obec v r. 1173 Bello III. daroval Sendovi a Martinovi. Po vymretí ich rodu sa znovu stala kráľovským majetkom. Začiatkom 14. storočia patrili Topoľčany Matúšovi Čákovi. Pravdepodobne už koncom 13. storočia, najneskôr však začiatkom 14. storočia získali mestské privilégiá, v r. 1342 sa už spomínajú v dekréte Karola Róberta ako kráľovské mesto. V r. 1389 dal Žigmund hrad i mesto Topoľčany za zásluhy a výmenou za hrad Šášov Frankovi a Šimonovi zo Sečian a Topoľčany sa vyvíjali ako poddanské mestečko panstva Topoľčany. V erbe malo dvojramenný kríž s mesiacom a hviezdou. V r. 1401 sa tu zišiel parciálny uhorský snem, ktorý zosadil Žigmunda a na trón povolal poľského kráľa Vladislava Jagelonského. Pomocou inej skupiny uhorskej šľachty si však Žigmund vládu udržal. Začiatkom 15. storočia bolo mesto opevnené a obohnané hradbami. V r. 1431 sa ho zmocnili husiti a pravdepodobne už vtedy tu zanechali trvalú posádku, ktorá zostala v Topoľčanoch až do r. 1434, keď odišla za výkupné. Pod vedením J. Šmikovského podnikala výpady do širokého okolia a šírila husitskú ideológiu. Práve v okolí Topoľčian zanechala husitská ideológia na Slovensku najhlbšie stopy, najmä medzi drobným zemianstvom.
V polovici 15. storočia bola v obci vynikajúca zvonolejáreň. V r. 1584 sa vzbúrili tunajší poddaní. V r. 1599 mesto vydrancovali Turci. Od r. 1618 sa mešťania vykupovali z poddanských povinností za 1000 zlatých ročne, mali časté spory o svoje práva s vrchnosťou, ktoré sa v r. 1682, 1656 a v r. 1756-59 vyriešili v prospech Topoľčian.
V r. 1790 bolo mesto i okolie pri zavádzaní urbára a nepokojoch obyvateľov zničené.

V 15. – 19. storočí bol v Topoľčanoch soľný sklad a cestné mýto, od 17. storočia tu bolo sídlo pošty. V r. 1570 sa spomínajú 2 mlyny, 4 šenky, mesto bolo strediskom pestovania a obchodu so šafranom.
V r. 1618 mu Rudolf II. potvrdil jarmočné právo, ktoré bolo v r. 1725 rozšírené. Tunajšie trhy usmerňovali cenu vlny v Uhorsku. V 17. storočí nastal rýchly rozvoj remesiel. V r. 1609 sa spomína obuvnícky cech, v r. 1635 čižmársky, v r. 1704 mlynársky, v r. 1815 spoločný cech pre krajčírov, kožušníkov, kováčov a stolárov, v r. 1825 halenárov a remenárov.
V r. 1715 mali Topoľčany 117 domácností, v r. 1787 mali 256 domov a 1926 obyvateľov, v r. 1828 mali 353 domov a 2475 obyvateľov.

V r.1865 založili Lichtensteinovu pálenicu a octáreň, v r. 1871 tehelňu. Topoľčany mali 67 remeselníkov, z toho 25 krajčírov, 24 čižmárov a 18 obuvníkov. Koncom 19. storočia postavili sladovňu, v r. 1906 potravné družstvo zamestnancov železníc, v r. 1911 parnú pílu a parketáreň, v r. 1914 továreň na nábytok.

V období predmníchovskej ČSR sa Topoľčany stali hospodárskym a obchodným centrom poľnohospodárskeho okolia, sídlom peňažných ústavov. Začiatkom 20. rokov vyhorela sladovňa a prevádzku už neobnovila. Koncom republiky sa však začala budovať továreň na káble, vzniklo niekoľko menších potravinových a stavebných závodov. Priemysel a živnosti však nestačili poskytnúť prácu vzrastajúcemu počtu obyvateľov mesta, tým menej okolia. Nezamestnanosť dosiahla obrovských rozmerov, najmä v 30. rokoch. Topoľčany boli aj významným centrom revolučného odborového hnutia. Už koncom I. svetovej vojny vznikajú organizácie sociálnodemokratické. Mohutné demonštrácie, politické a hospodárske boje tohto obdobia vrcholia decembrovým generálnym štrajkom v r. 1920, do ktorého sa zapojili najmä poľnohospodárski robotníci.
V popredí revolučných bojov, vedených KSČ, stoja hlavne poľnohospodárski robotníci, rozvíja sa i revolučné hnutie nezamestnaných , tzv. hladové pochody v r. 1931 – 33. Z priemyselných robotníkov sú to najmä stavbári a drevorobotníci. Topoľčany boli dejiskom mnohých demonštrácií, konferencií jednotného frontu, manifestácie na obranu republiky a ďalších politických bojov pracujúcich. V období klérofašizmu sa stali strediskom ilegálnej práce KSS. Dôstojníci miestnej posádky sa odmietli pridať k SNP. 31.8.1944 obsadili mesto partizáni. Časť vojakov i civilného obyvateľstva prešla na stranu povstalcov. Po boji pred mestom ho 3.9.1944 obsadili jednotky SS. Mnoho povstalcov a komunistov bolo umučených, viacerí zahynuli v koncentračných táboroch. Mesto oslobodila 1.4.1945 Sovietska armády. Po oslobodení nastal rozvoj priemyslu.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť



 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.