Trenčín - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Nápis rímsky z roku 178
Zrúcaniny hradu postaveného na staršom hradisku v druhej polovici 13. storočí, národná kultúrna pamiatka, hrad rozšírený začiatkom 14. storočia, okolo roku 1430 pristavený Barborin palác a druhé predhradie, prestavaný v rokoch 1475-1527, boli pristavané nové objekty v druhom predhradí, ktoré opevnenie bolo zosilnené po roku 1548 M. Rangerom a O. Ferraboscom, v roku 1630 tu vznikla sobášna sieň, hrad po požiari v roku 1790 spustol, neskôr ho začali renovovať, fragmenty nástenných malieb sú v rytierskej sále, kamenné erby a nápisy
Kostol gotický z roku 1324, postavený na mieste staršieho, prestavaný v rokoch 1553-1560 (nová loď, zmenený na trojlodie), barokovo upravený po roku 1698, gotická monštrancia z roku 1362, v kostole sa nachádza neskorogotický kalich z roku 1498, neskorogotická náhrobná tabuľa od M. Kostku z roku 1498, renesančný náhrobník G. Illésházyho z roku 1649, renesančná kamenná kazateľnica z prvej polovice 17. storočia, pohrebná kaplnka Illésházyovcov s barokovým oltárom od Ľ. Godeho z rokov 1750-1753 s náhrobníkom J. Illésházyho asi z roku 1753 od Ľ. Godeho (fragmenty gotického oltára z roku 1420 a dve oltárne krídla z čias okolo roku 1420 dnes v Szépművészeti múzeu v Budapešti)
Karner gotický z prvej polovice 15. storočia
Zvyšky mestských hradieb z prvej polovice 15. storočia, zachovaná Horná brána, prestavaná v roku 1543, ktorej predbránie bolo odstránené v prvej polovici 19. storočia
Meštianske domy renesančné z prvej polovici 17. storočia a barokové zo 17.-18. storočia, neskôr upravované
Kostol Františka Xaverského s kláštorom barokový z rokoch 1653-1657, typu jezuitov Il Gesú v Ríme, po roku 1776 piaristický, v interiéri kostola sa nachádza obraz na hlavnom oltári od J. Grimberga, barokové plastiky bočných oltárov od B. Baumgartnera z rokov 1723-1735, stolársko-rezbárske zariadenie od iných rehoľných rezbárov, baroková socha Madony spolu s relikviárom a tabernákulom od I. A. Tobera z roku 1710-1720, neskorogotická kazula z 15. storočia, ranobarokové kalichy
Kláštorná budova rozšírená v rokoch 1877-1880
Kaplnka baroková z roku 1789 postavená na mieste staršieho kostola
Trojičný stĺp barokový z roku 1712
Župný dom bývalý, dnes múzeum, barokový z roku 1761
Kostol evanjelický tolerančný z roku 1794
Kostol Notre Dame neorománsky z roku 1909
Synagóga z roku 1911
Verejné budovy: kasárne z roku 1888, nemocnica z roku 1894 podľa projektu A. Császtku, rozšírená v roku 1912, infekčný pavilón z roku 1939 podľa projektu J. Lehockého, hotel Tatra z roku 1890 secesný, krajský súd z roku 1913 podľa projektu E. Bleiera, gymnázium zo začiatku 20. storočia, radnica z roku 1929 podľa projektu V. Šebora, budova Okresného národného výboru z roku 1930 podľa projektu A. Marákyho, pošta z roku 1932 podľa projektu E. Nekvasila, administratívna budova z roku 1935 podľa projektu N. Domanského, obchodná akadémia z roku 1936 a mestská sporiteľňa z roku 1937 podľa projektov D. Silbersteina-Silvana, banky zo 40. rokov podľa projektu E. Kramára a Š. Lukačoviča, dnešná poliklinika z roku 1937, železničná stanica z roku 1944, most z 50. rokov nášho storočiad
Pomník Ľ. V. Riznera od J. Pospíšila
Pamätne tabule Ľ. Štúra a S. Štúra, F. Palackého, štrajku textilných robotníkov z roku 1924, J. Šebíka, M. Kedru, kragujevskej vzbury, V. Clementisa, J. Fučíka
Fontána od J. Fízla z roku 1958
Pamätník protifašistických bojovníkov na Brezine z roku 1970 od F. Gibala, J. Fízela a E. Krampla
Nová architektúra Strednej priemyselnej školy stavebnej (SPŠ) od M. Šavlíka z roku 1969, SPŠ odevnej od J. Adamca z roku 1965, hotel Laugaricio od Cuninku z roku 1969, výtvarne doriešený S. Abelom a J. Fízelom, kino Hviezda od Š. Androviča z roku 1970, výtvarne doriešené R. Moškom a A. Štubňom, administratívna budova Cementárni od M. Seiferta z roku 1971 s reliéfom od S. Abela, budova Keramoprojektu od M. Poláška z roku 1964 s vitrážou od S. Abela, budova Slovakotexu od E. Reisela a K. Kollárika z roku 1966
Socha v Odevných závodoch od J. Fízela z roku 1966
Vitráž v kultúrnom dome Odeva od S. Abela z roku 1958
Mozaika kamenná v obchodnom dome Rozkvet od F. Chrástka z roku 1971
Kúriav Trenčianskych Biskupiciach renesančná z roku 1637, prestavaná v 18. a 19. storočí
Kostol v Trenčianskych Biskupiciach rímskokatolícky barokový z prvej polovice 18. storočia, klasicistický upravený v roku 1793
Kúria v Trenčianskych Biskupiciach klasicistická z prvej polovice 19. storočia

Tradície

Od roku 1949 tu pôsobí stredoškolský súbor Trenčan. Okresné kultúrnoosvetové zariadenia usporadúvajú družobné moravskoslovenské Kopaničiarske slávnosti piesní a tancov v Starom Hrozenkove a Slávnosti ľudového spevu, hudby a tanca v Javorine

Významné osobnosti

Rodisko:

Ignác Romuald Ambró (1784 – 1785), lekár

Štefan Pavel Bácsmegyei (1689 – 1735), lekár, fyzik

Juraj Alojz Belnay (1765 – 1809), historik

Ján Ondrej Demian (1732 –1799), právnik, spisovateľ

František Xaver Hábel (1760 – 1846), náboženský spisovateľ

Bedrich Hoffstädter (1910 – 1954), maliar

Ján Cherney (1747 - ?), lekár

Karol Štúr (1811 – 1851), básnik, pedagóg

Pôsobisko:

Matej Augustini (1695 - 1753), pedagóg, náboženský spisovateľ, pôsobil tu v rokoch 1735 – 1753, tu zomrel

Miloš Bazovský (1899 – 1968), maliar, národný umelec, pôsobil tu v rokoch 1962 – 1968, tu pochovaný

Ján Blasius st. (1684 – 1763), básnik, pôsobil tu v rokoch 1715 –1719

Karol Brančík (1842 – 1915), lekár a prírodovedec, pôsobil tu v rokoch 1874 –1915, tu pochovaný

Jozef Branecký (1882 – 1962), spisovateľ, pôsobil tu v rokoch 1917 –1950, tu pochovaný

Ľudo Bránsky (1918 – 1959), maliar a grafik, pôsobil tu v rokoch 1944 – 1959, tu pochovaný

Mikuláš Colacinus (? – 1583), pedagóg, orientalista, pôsobil tu v roku 1572, tu zomrel

Ľudovít Dohnány (1830 – 1896), politik, tu pochovaný

Mikuláš Dohnány (1824 – 1852), básnik a historik

Daniel Dubravius (1595 – 1655), pedagóg, pôsobil tu v roku 1626

Ján Pruno Fraštacký (asi 1550 – 1586), pedagóg, náboženský spisovateľ, pôsobil tu v rokoch 1583 – 1586, tu pochovaný

Július Fučík (1903 – 1943), komunistický novinár

Ján Sinapius Horčička (asi 1630 – 1682), dramatik, pôsobil tu v roku 1669

Samuel Chalupka st. (? – 1668), básnik, tu zomrel

Ján Chrastina (1729 – 1789), veršovec a vydavateľ

Michal Institoris st. (1635 – 1705), humanistický básnik

Jakub Jakobeus (1591 – 1660), humanistický básnik, pôsobil tu v rokoch 1625 – 1626

Ján Kalinka (1567 – 1640), humanistický básnik, tu aj študoval

Michal Kiss (1864 – 1927), ľudovýchovný pracovník, pôsobil tu v rokoch 1910 – 1927, tu zomrel

Vojtech Kohn (1909 – 1945), odbojár

Daniel Krman (1663 – 1740), spisovateľ, jazykovedec

Juraj Láni (1646 – 1688), autor cestopisov

Zachariáš Láni (1600 – 1645), filozof

Fraňo Madva (1786 – 1852), ľudový lekár

Andrej Mésároš (1741 – 1812), náboženský spisovateľ

Martin Monkovicenus (1593 – 1624), humanistický spisovateľ, pôsobil tu v rokoch 1615 a 1619

Teodor Mousson (1887 – 1946), maliar, pôsobil tu v rokoch 1944 – 1946, tu pochovaný

Karol Pádivý (1908 – 1965), hudobný skladateľ

Štefan Pilárik (1615 – 1693), spisovateľ, pôsobil tu v rokoch 1651 – 1652

Milan Polák (1897 – 1951), odbojár

Ľudovít Stárek (1803 – 1863), historik, tu zomerel

Villiam Emanuel Šimko (1791 – 1875), pedagóg, spisovateľ

Adam Škultéty (1784 – 1803), hudobník

Karol Šmidke (1897 – 1952), komunistický politik, predseda Slovenskej národnej rady (SNR)

Študovali:

Maximilián Hell (1720 – 1792), astronóm

František Palacký (1798 – 1876), český historik

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť