Veľká Lomnica - História

Osídlenie v eneolite – sídlisko s kanelovanou keramikou, otomanskej kultúry zo staršej doby bronzovej, pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej, púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu a z doby rímskej, slovanské z 9. storočia. Obec je doložená z roku 1257 ako Lomnicza, neskôr ako Lumpnicz (1285), Lompnycha, Maior, Noglumnicha (1329), Kakaslompnicza (1447), Kakaslumpnicz (1454), Welká Lomnica (1808), Lomnica (1920), Veľká Lomnica (1927); maďarsky Nagylomnic, Kakaslomnic; nemecky Grosslomnitz.

Obec vznikla pri starom sídlisku na území, ktoré dostali predkovia Berzeviczyovcov. Slovenské obyvateľstvo prevrstvili v polovici 13. storočia Nemci (v roku 1257). V 15. storočí bol blízko obce postavený hrad. V roku 1787 mala 163 domov a 1306 obyvateľov, v roku 1828 mala 175 domov a 1269 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, remeslami, garbiarstvom, obchodovali s kožou. Koncom 18. storočia mala obec mlyn a pílu.

Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Pred oslobodením sa nemecké obyvateľstvo vysťahovalo. V roku 1949 vznikla šľachtiteľská stanica. Obyvateľstvo pracovalo okrem poľnohospodárstva v priemyselných podnikoch v Poprade, Matejovciach, Kežmarku a v Komunálnych službách v Tatranskej Lomnici.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť