Veľké Uherce - História

Na území dnešnej obce Veľké Uherce bolo sídlisko púchovskej kultúry zo staršej doby rímskej. Obec sa spomína od roku 1274 ako Vgrich, doložená je z roku 1293 ako Vgrovch, z roku 1321 ako Vgroch, z roku 1352 ako Nogvgrouch, Magna Wgrouch, z roku 1773 ako Welke Uhercze, z roku 1808 ako Welké Uhrowce, z roku 1920 ako Veľké Uherce, maďarsky Nagyugróc.

Patrila kráľovi v rámci okresu Oslany, v roku 1321 stolnobelehradskému mešťanovi, v roku 1388 časť panstvu Sivý Kameň, časť zemanom z Baračky, ktorí ju darovali zemanom z Lefantoviec. V roku 1527 časť pripadla panstvu Topoľčianky, časť Bosányiovcom, neskôr Révayovcom a Majláthovcom. V roku 1536 mala 18 port, v roku 1601 mala 6 kúrií, faru, školu, 3 majere, 3 mlyny 69 domov, v roku 1715 mala 36 daňovníkov, v roku 1828 mala 96 domov a 654 obyvateľov, v roku 1827 tu založili skláreň, v roku 1865 postavili Thonetovci továreň na ohýbaný nábytok a parkety. Už v roku 1868 si robotníci založili svojpomocný spolok. V rokoch 1922 a 1936 bol štrajk drevorobotníkov. Počas krízy v rokoch 1921-1923 závod zastavil výrobu a zanikol. Mnohí robotníci sa vysťahovali, časť obyvateľov trpela chronickou nezamestnanosťou. Na čele bojov maloroľníkov, poľnohospodárskych robotníkov a nezamestnaných stála silná mestská organizácia Komunistickej strany Československa. Po rozbití republiky boli Veľké Uherce jedným zo stredísk ilegálnej práce. Pôsobil tu A. Grznár. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V obci bolo veliteľstvo povstaleckých jednotiek, ktoré viedlo obranu Baťovian (dnes Partizánske) a okolia. Obec bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 3. časť